Sila zasvätenia

Autor: świadectwo,
Milujte sa! 10/2008 → svätosť

Túžim sa podeliť so skúsenosťou úžasnej Božej lásky a s láskou Panny Márie čenstochovskej, Kráľovnej Poľska, s tými, ktorí sa s dôverou zasvätili jej Nepoškvrnenému Srdcu.

Už niekoľko rokov sa zúčastňujem každú prvú sobotu v mesiaci na takomto zasvätení, ktoré sa koná pri svätej omši o pol siedmej večer v kaplnke Zázračného obrazu na Jasnej Hore. Pútnici tu zasväcujú seba, svoje rodiny, pracoviská, farnosti, svoje ťažké životné situácie, problémy, plány do budúcnosti, hľadanie povolania, prosby za potomstvo – jednoducho všetko, čo bolo, je a bude v ich živote. Tento jednoduchý akt lásky a detskej dôvery v silu príhovoru Panny Márie je odpoveďou na jej výzvu z Fatimy, kde nám povedala, že víťazstvo príde cez jej Nepoškvrnené Srdce. Je to pokračovanie cesty, ktorú nám ukázal Boží služobník Ján Pavol II., keď sám seba zveril Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, aby mohol byť celý jej – „Totus tuus“. 25. marca 1984 zasvätil Márii aj Rusko a celý svet.

8. septembra 1946 poľský prímas kardinál August Hlond zasvätil národ Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. K čenstochovskej Panne Márii putujú každú prvú sobotu jej deti a prosia o víťazstvo jej Nepoškvrneného Srdca v tom, čo ich bolí a čo je ľudsky neriešiteľné. Máriina odpoveď je často okamžitá a nezvyčajná. Svätý Ľudovít Grignion píše: „Mária, predivná a zázračná Panna, spojená s Duchom Svätým, môže konať mimoriadne a neobyčajné veci.“ Tí, čo sa zasvätili Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, videli množstvo zázrakov a dostali veľa milostí. Jednu z mnohých takýchto udalostí, ktorej som bola svedkom, by som chcela teraz opísať.

Spomínam si na jednu svätú omšu v kaplnke Zázračného obrazu, pri ktorej moju pozornosť upútalo správanie sa istého mladého muža. Keď kňaz dohovoril slová premenenia, mladík spadol a zdalo sa, akoby dostal epileptický záchvat. Odniesli ho do sakristie a o chvíľu mu dali vypiť trochu svätenej vody. Reakcia nastala okamžite: pred sebou sme mali človeka, ktorý nevie, kde je ani čo robí, trhalo to ním, zavýjal a prskal. Prítomného kňaza poprosili, aby mu dal požehnanie, načo sa mladík upokojil. Tvár aj oči dostali normálny vzhľad. Bolo jasné, že to nebol epileptický záchvat, ale že to bola duchovná záležitosť. Nezostávalo nič iné, ako sa spojiť s čenstochovským exorcistom. Keďže mal práve iné povinnosti, požiadal ma, aby som sa o Pavla asi dve hodiny starala.

Vybrali sme sa na miesto, ktoré sa nachádza asi päť minút chôdze od Jasnej Hory. Nám však trvalo prekonanie tejto vzdialenosti štyridsať minút. Zdalo sa mi, akoby som išla s alkoholikom v stave delíria alebo s narkomanom s abstinenčnými príznakmi. Každý krok mu robil ohromné problémy – neovládal svoje telo, nemohol zohýbať kolená; bolo vidieť, že veľmi trpí. Musela som ho podopierať, aby nespadol. V srdci som vzývala o pomoc Máriu. Keď sme prišli do cieľa, Pavol bol úplne vyčerpaný. Snažil sa mi vysvetliť, že prišiel na Jasnú Horu prosiť Pannu Máriu o pomoc. Začala som mu rozprávať o Márii a o čenstochovskom pútnickom mieste. Keď som vyslovila meno Mária, výraz jeho tváre sa menil a začal zvláštne mrmlať. Bez ohľadu na to, že ma uistil, že si prišiel vyprosiť pomoc od Márie, v jeho vnútri sa čosi búrilo a agresívne reagovalo zakaždým, keď som vyslovila meno Mária. Napokon som stíchla a modlila som sa potichu. Prešli dve ťažké hodiny a vracali sme sa na Jasnú Horu. Pavol sa občas zastavil a zostal nehybne stáť. Čím viac sme sa blížili na miesto dohodnutého stretnutia s exorcistom, tým viac Pavol trpel a musel bojovať, aby zvládol ďalší krok. Našťastie nám kňaz išiel naproti a požehnal nás, vďaka čomu bol Pavol schopný vojsť do kostola. Na Pavlovo požiadanie som sa zúčastnila jeho rozhovoru s exorcistom. Pavol chcel „pomôcť“ svojmu priateľovi, ktorého dievča čakalo dieťa, čo ho dostalo do ťažkej situácie. Pavol sa vtedy rozhodol uzavrieť s diablom nasledovnú dohodu: dieťa jeho kolegu sa nemalo narodiť a on na výmenu za to odovzdá diablovi svoje telo, svoj rozum, budúcnosť – jednoducho všetko. Stalo sa to v noci a vtedy pocítil, že doňho vošiel zlý duch. Na činnosť a prejavy tejto neviditeľnej bytosti nebolo treba dlho čakať. Zlý duch postupne nad ním získal kontrolu, nastali výbuchy nekontrolovateľnej agresie, depresia, nespavosť, strata pamäti, samovražedné myšlienky, úzkosť, počul hlasy, mal hrozné sny a videnia, intuitívne predvídal budúcnosť. Pavlov život a život jeho najbližších sa zmenil na nočnú moru. Onedlho sa ocitol pod dozorom psychiatra. Začal užívať psychotropné lieky a niekoľkokrát sa ocitol na psychiatrii. Keď konvenčná liečba nepomáhala, rodina začala hľadať pomoc u biotronikov. Žiaľ, situácia sa ešte zhoršila: podobné problémy sa objavili aj u ďalších členov rodiny. Len starej mamy, ktorá sa modlila za celú rodinu ruženec, sa Zlý nedotkol.

Modlitby exorcizmu nad Pavlom trvali denne niekoľko hodín v trvaní piatich dní. Na Jasnú Horu prišla celá Pavlova rodina a po generálnej spovedi všetci prosili o pomoc Pannu Máriu. Pavol stále veľmi trpel. V istom okamihu sa rozhodli zasvätiť ho Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Najprv tak urobili rodičia a len potom to mohol urobiť aj on sám. S veľkými ťažkosťami skladal písmenko za písmenkom slová a vety zasväcujúcej modlitby. Vtedy nastal zlom. Pavol hovorí, že práve vtedy akoby v ňom čosi „prasklo“ a vstúpil do inej duchovnej reality. Ďalšie modlitby a exorcizmy umožnili Pavlovi, aby sa už aj sám mohol zúčastňovať na svätej omši a pristupovať k svätému prijímaniu. Začal žiť nový život s Bohom, zlý duch však nerezignoval.

Na Pavla čakalo nesmierne množstvo duchovnej práce. Skoro ráno vstával, modlil sa ruženec, potom išiel na svätú omšu, aby „prežil de?“. Večer šiel na druhú svätú omšu – aby „prežil noc“. Po niekoľkých mesiacoch bojov začal celkom normálne žiť. Vybavil – ako hovoril – „s Máriou“ svoje podlžnosti v škole a nastúpil do maturitného ročníka. Ako poďakovanie Panne Márii za oslobodenie prešiel na kolenách cestu od začiatku jasnohorského parku až po kaplnku so zázračným obrazom. Dnes je z neho mladý, normálny muž, ktorý sa modlí a veľmi miluje Ježiša a Máriu, vďaka ktorým sa jeho život zmenil z pekla na zázračný príbeh kresťana v Máriinej škole.

Pavlove prvé kontakty so zlým duchom sa začali v období, keď mal iba niekoľko rokov. Ako malé dieťa dostal hračku – čertíka. Najprv sa ho veľmi bál, ale časom si ho tak obľúbil, že mu začal dokonca rozprávať. Takto vošiel do úplne iného, neviditeľného sveta. Po čase začal mať divné predtuchy a sny. Cítil sa iný ako ostatní rovesníci. Už vtedy vedel, že existuje aj neviditeľný svet. A tento svet ho priťahoval. Aj rodina považovala chlapca za zvláštne dieťa a nechápali, odkiaľ sa nabrala jeho odlišnosť. Po čase sa všetko vyjasnilo. Pavol v najhoršom období, keď intenzívne hľadal pomoc u Boha, počul v srdci slová: „Panna Mária, Jasná Hora.“ Spoliehal sa na to, že Panna Mária mu pomôže, hoci nevedel kedy a ako. Pamätal si len, že babka sa modlila ruženec k čenstochovskej Panne Márii, a domnieval sa, že to jej modlitbe môže vďačiť Márii za pomoc.

Na záver by som chcela uviesť najjednoduchší akt zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorým jej dovoľujeme, aby v nás i v v našom okolí konala veľké veci:

„Ježišova Matka a moja Matka Mária, podľa príkladu Božieho služobníka Jána Pavla II. ti chcem aj ja dnes povedať: Som celý tvoj (som celá tvoja). Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu zverujem všetko, čím som: svoj rozum, svoju vôľu, svoje telo, emócie, myšlienky, túžby, celú svoju minulosť od počatia, celú svoju budúcnosť, každý svoj krok, každú chvíľu svojho života. Ty, najlepšia Matka, ma formuj, ochraňuj ma od zla, veď ma, použi si ma na budovanie kráľovstva tvojho Syna Ježiša Krista – jediného Spasiteľa sveta, môjho Spasiteľa, od ktorého pochádza všetko dobro, pravda a život.“

Anna Mária

The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!