 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Mirosław Rucki,
„A Pán mi ešte povedal: ,Choď znova, miluj ženu, milenku iného, cudzoložnicu, ako Pán miluje synov Izraela, a oni sa obzerajú za cudzími bohmi“ (Oz 3, 1). Tieto slová nie sú určené len a výlučne Židom. Ak sme skrze Krista dedičmi prísľubu daného Abrahámovi a skrze vieru sme jeho potomkami, tak aj nám prorok Ozeáš hovorí: „Boh vás miluje, no vy porušujete manželskú prísahu.“ Lebo popri iných vierolomných skutkoch – horoskopoch, poverách, závislostiach atď. urážame Boha tým, že porušujeme manželskú vernosť a spochybňujeme nerozlučiteľnosť tejto sviatosti. Zdôrazňujem: sviatosť manželstva nie je výmyslom kňazov. Ustanovil ju sám Pán Ježiš slovami: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mt 19, 6). Je úplne jasné, že manželov spája Boh, ktorý ich nikdy nerozdeľuje. Ak sa manželstvo rozpadá, deje sa to proti vôli Boha, ktorý spojil muža a ženu nerozdeliteľným manželským putom. Najväčšie pochybnosti medzi ľuďmi spôsobuje otázka, či ohrdnutá manželka (ohrdnutý manžel) má právo znova sa oženiť (vydať). Naše ľudské uvažovanie sa uberá tým smerom, že ak sa manželstvo už rozpadlo, tak to znamená, že je neplatné. Ak ma muž (žena) zrádza, znamená to, že som slobodná (slobodný). Toto je však ľudské, nie Božie zmýšľanie. Vráťme sa ku Knihe proroka Ozeáša. Tento prorok dostal veľmi udivujúcu úlohu: musel sa oženiť s prostitútkou, zachovať jej manželskú vernosť a deti zrodené z hriechu prijať za svoje (Oz 1, 2). Správanie sa Ozeáša k jeho manželke malo ilustrovať správanie sa Boha k nevernému národu, ktorý napriek zmluve uzavretej s Bohom sa zaoberal modloslužbou. Vidíme, že Boh celý čas bol verný Izraelu tak, ako Ozeáš bol verný svojej žene prostitútke. V tejto Knihe sa objavuje ešte ďalší zaujímavý moment. Ozeáš konkrétne dostal príkaz zamilovať si a zosobášiť sa s ešte jednou prostitútkou. Keďže vedel o jej minulosti, nežili spolu ako manželia (Oz 3, 3), hoci po sobáši bývali spolu. Z textu Knihy nevyplýva, či sa Ozeáš s prvou ženou napokon rozviedol (k čomu Mojžišov zákon dával možnosť), alebo sa s ňou oženil ako s druhou ženou (aj to bolo možné v rámci obyčají Blízkeho východu). Vieme len, že Ozeáš „nezavŕšil“ toto druhé manželstvo, čiže s touto druhou ženou nikdy sexuálne nežil. Samozrejme, život proroka Ozeáša je dosť zvláštny, lebo slúži na objasnenie podstaty Boha ľuďom. Boh zachováva vernosť dokonca aj vtedy, keď sú ľudia vierolomní a zrádzajú ho. Problém však spočíva v tom, že keď porušujeme zmluvu a nezachovávame vernosť Bohu, nemôže byť prítomný v našom živote. Takto to vyjadril svätý Pavol: „Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás. Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže“ (2 Tim 2, 12 – 13). Nemožno od Boha požadovať, aby zaprel seba samého. Nemožno od Ježiša žiadať, aby prestal byť Ježišom. Preto musíme počítať s tým, že ak pred Bohom uzatvárame svoj život, nemôžeme zakúšať jeho prítomnosť a podporu, hoci on nás neprestáva milovať. Na príklade proroka Ozeáša veľmi dobre vidíme, že každý človek je vystavený zrade. Keď uzatvárame manželský zväzok, podstupujeme určité riziko a musíme sa vyrovnať s tým, že náš manželský partner, keďže je hriešny človek, nás môže zradiť. Spoločné zotrvávanie v Kristovi, v posväcujúcej milosti a zachovávanie manželskej čistoty dávajú záruku vytrvania vo vernosti a s tým súvisiaceho prežívania šťastia. Čo však vtedy, keď nás manželský partner zradí? Pozrime sa na Krista. Od samého začiatku vedel, že jeden z jeho priateľov ho zradí. Dokonca vedel, kto. Napriek tomu mu dal šancu, keď si ho vybral medzi apoštolov, čiže medzi najbližších ľudí. Ježiš celý čas počítal s tým, že bude zradený, celý čas žil s tým vedomím, ale ostal verný až do samého konca. Prečo? Preto, lebo nemohol zaprieť seba samého. On je totiž láska, a láska vyháňa strach. On je láska, a láska nehľadá vlastný záujem. On je láska, a láska vo všetkom dúfa (pozri 1 Kor 13). Ježiš jednoducho nemohol odpovedať Judášovi ináč ako láskou. Nik netvrdí, že je to ľahké. Zachovanie vernosti zradcovi je nesmierne ťažké, ale od Ježišových učeníkov sa vyžaduje. Sám Kristus prisľubuje svoju pomoc každému, kto sa rozhoduje byť verný napriek utrpeniu (Hebr 2, 18). Svätý Peter vo svojom Prvom liste nám predložil jasnú požiadavku: „Ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: ,Buďte svätí, lebo ja som svätý‘“ (1 Pt 1, 15 – 16). Ak patríme do Kristovej Cirkvi a pokladáme sa za jeho učeníkov, podliehame moci nástupcov svätého Petra a musíme sa starať o to, aby sme zachovali vernosť Bohu, a nie o to, aby sme sa ospravedlňovali takýmito alebo podobnými slovami: „Keď mňa zradili, tak aj ja môžem zradiť.“ Musíme zachovať vernosť človeku, s ktorým nás spája sviatosť manželstva, a Kristovi, ktorý je v tej sviatosti prítomný. Nesmieme mať nijaké sexuálne kontakty s inými ľuďmi, či je to v trvalom alebo príležitostnom vzťahu. Musíme dbať o zachovanie vernosti Kristovi, lebo len tak môžeme počítať so splnením prísľubu: „Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť. Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať“ (2 Tim 2, 11 – 12). The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
