O módach

Autor: Jan Bilewicz,
Milujte sa! 9/2008 → Hnutie čistých sŕdc

Ahojte! Dnešný list bude o módach. Použil som množné číslo, lebo módy sú všelijaké. Hovoríme, že niekto sa moderne oblieka, ale aj to, že dnes je módne čítať napríklad Harryho Pottera, používať vulgarizmy, bývať spolu bez sobáša, chodiť s chlapcom a pod.

Módy – a dokonca aj spoločenské trendy – vytvárajú predovšetkým ľudia médií. Majú totiž prostriedky, ako preniknúť k ľuďom so svojimi nápadmi. Je zrejmé, že keď sa nejaká vec, jav, životný štýl zobrazujú príťažlivým spôsobom a ak sa to robí dostatočne dlho, mnohí prijímatelia takého posolstva ho prijímajú za svoje, „kupujú“ ho. A robia to bez ohľadu na skutočnú hodnotu toho, čo kupujú.

Na podobnom princípe pôsobí reklama. Obchodníci vedia, že aj úplne nekvalitný tovar sa predá, keď sa pekne zabalí a urobí sa mu reklama, čiže inými slovami: ak sa vhodne zmanipuluje zákazník. Napríklad mäso zo supermarketov niekedy nechce žrať dokonca ani pes, ale ľudia ho jedia a oblizujú si prsty. V dnešnej dobe môže kvalita tovaru klesať, pretože rastie schopnosť manipulovať so zákazníkom. A obchod sa točí... Reklama sa robí – ako som už povedal, nielen výrobkom, ale aj ideám, spôsobom správania sa, hodnotám a pod. Väčšinou majú podobnú kvalitu ako to mäso so supermarketov, ale ľudia si oblizujú prsty...

Úspechy manipulácie

Spomenul som si na istý starý vtip: „Vieš, čo je vrcholom manipulácie? Niekomu sa pred dverami vykakať, potom zazvoniť a presvedčiť tam bývajúceho človeka, aby po tebe upratal.“

Keď sa pozerám na pôsobenie médií, vidím, že tento obraz dobre vystihuje realitu. Mnohí sa naozaj nechajú presvedčiť a ochotne sa pustia do upratovania. Dokonca hovoria, aké to bolo vynikajúce, a pozývajú aj nabudúce. Po niekoľkých takých upratovaniach a ďalších presviedčaniach sú ochotní tým, čo im narobili neporiadok, bozkávať ruky ako svojim dobrodincom a dobrodincom ľudstva... A zbieha sa celá bytovka so žiadosťou, aby prišli aj k nim... Takéto úspechy každodenne dosahujú najväčšie televízne stanice či najpopulárnejšie noviny.

Kto necháva sebou manipulovať? Zvlášť tí, ktorým sa nechce veľmi rozmýšľať, analyzovať, hodnotiť. Tí, ktorí sa riadia dojmami – alebo pekným obalom. Pán Boh im dal rozum, ale oni ho nechcú používať. Je jasné, že také úsilie dnes nie je v móde. Módny je brak, ktorý – celkom logicky – sprevádza povrchnosť a hlúposť.

Veľa materiálov na túto tému možno nájsť na rôznych internetových fórach, v ktorých sa diskutujúci vyjadrujú na tému Cirkvi. Celkom objektívne ich možno nazvať „internetovými fórami hlupákov“ alebo dokonca „internetovými fórami satanistov“. Tieto fóra sú najväčšou pýchou ateistických médií a absolútnym vrcholom ich úspechov. Pokrstených a pobirmovaných ľudí prerobiť na bojovných ateistov či takmer posadnutých satanistov – to už je umenie!.

Byť sexi, sexi, sexi!

Toľko úvod. A teraz jeden príklad spomedzi mnohých dnes vládnucich mód. Klasický. Začnem otázkou: Ako sa dá rozoznať pri výpadovke stojaca žena ľahkých a voľných mravov hľadajúca klientov od bežnej autostopárky hľadajúcej možnosť zviezť sa? Na prvý pohľad ich možno rozoznať podľa oblečenia. Na prvý pohľad! Veľmi krátka sukňa, veľmi úzke, obtiahnuté (na hranici pevnosti materiálu) šortky a blúzky (samozrejme, s výstrihom) a pod. – to je typická uniforma nemravných a „slobodných“ žien. Musí pritom byť veľa, veľa holého tela – aby bola sexi, čo najväčšmi sexi. Prostitútky sa vždy obliekali takto, lebo – ako je všeobecne známe – odhalené telo prebúdza v mužoch žiadostivosť, a o to vlastne najväčšmi ide. Ak sa to podarí urobiť v správnom stupni, bude úspech – klient využije služby, dokonca aj vtedy, keď je ženatý a má deti. Hľadiac na to z komerčného uhla pohľadu povieme, že tovar, ktorý sa ponúka, treba ukázať. A klient musí vidieť tovar, ktorý bude užívať. A to všetko dostane pomenovanie „milovať sa“...

Vždy na jar odkladáme zimné kožuchy a obliekame si ľahšie odevy. Hneď sa, ako vždy, do toho pletú „diktátori módy“ so svojimi ponukami, akoby sme nemali vlastný vkus, vlastné nápady a nevedeli sami, ako sa obliecť. Aká bude najbližší rok jarná ponuka módy pre mladé dievčatá...? No aká? Presne to vieme. Taká, ako vždy. Už roky sa v tom čase diktátori a diktátorky módy zaoberajú ani nie tak vkusným obliekaním dievčat, ako ich vyzliekaním. Hlavné a nemenné pravidlo znie: ukázať čo najviac tela, aby dievčatá boli sexi, čo najviac sexi. Osobne sa mi nepáčia (a napokon nielen mne) dievčatá, ktoré behajú po meste takmer nahé. Každú jar vyzerám, či uvidím dievčatá oblečené pôvabne, esteticky, pekne, napríklad v šatách po kolená – so zvýraznením postavy, ale slušne, bez agresívneho vystavovania tela. Žiaľ, srdce má málo takýchto potešujúcich pohľadov. Veľmi málo.

Minulý rok boli módne bedrové džínsy. Vytŕčajúcu z nich bielizeň a bruchá bolo možno vidieť dokonca aj v kostoloch. (Keď hovorím o bielizni, nemám na mysli takú normálnu, ale tzv. tangáče, čiže šnúrky, doslova šnúrky, čo je dnes veľmi moderné.) Dievčatá dokážu bojovať! Prebiehal urputný boj o každý centimeter holého brucha – až bedráče takmer nahradili samotné nohavičky.

Pomyslel som si, že takto oblečené by smelo mohli ísť na ktorýkoľvek maškarný ples. Každý vrátnik by ich bez problémov vpustil dnu. A nik na plese by nemal pochybnosti, za koho sa preobliekli. Za koho...? Inšpiráciou a ideálom diktátorov módy sú ženy ľahkých mravov. Snažia sa dievčatá obliekať podľa štýlu, ktorý by som nazval „na prostitútku“. Práve preto je niekedy také ťažké odlíšiť ženu vábiacu zákazníkov od moderne oblečenej autostopárky.

Väčšina dievčat robí to, čo sa im v oblasti obliekania diktuje. Mnohé sú dokonca nadšené. Keby mali možnosť, bozkávali by ruky svojich dobrodincov za ich múdrosť, dobrotu a jemný estetický vkus. Teraz sú naozaj sexi. Aké to dobrodenie! Koľko pozornosti možno na seba pritiahnuť. Koľko pohľadov. A pritom je človek na výslní. Samé výhody. Fantastické!

Nedaj sa zabiť

Sú všetky odporúčania módnych návrhárov v súlade s kresťanským štýlom života? Predovšetkým si musíme (asi nanovo) uvedomiť, že kresťan nemôže bezmyšlienkovite plávať s rôznymi prúdmi reklamovaných mód, hodnôt a ideológií. Skôr ako ich „kúpi“, hodnotí ich vo svetle Kristovho učenia. Ak sa s ním nezhodujú, odmieta ich. Nik nevie lepšie, čo je dobré a čo zlé, ako Boh. Sväté písmo hovorí: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska“ (1 Jn 2, 15). Nedostatok kritického postoja voči tomu, čo „odporúča“ svet, vedie k zapretiu Krista, k strate viery, k strate nadprirodzeného života a v konečnom dôsledku k zmárneniu večného života. Okolo nás prebieha vojna. Bez hluku, bez výstrelov, tichá, ťažko postrehnuteľná, ale úporná – vojna o duše. Uvedomuješ si to? Je veľmi nebezpečná. Človek v nej môže byť ťažko zranený, dokonca môže stratiť život – a čo je najhoršie, večný život. Nedaj sa zabiť! „Svet“ stojí proti Ježišovi, ktorý nazval diabla „kniežaťom tohto sveta“ (Jn 12, 31).

Jeho vládu výrazne vidieť v súčasnej Európe. Západný liberalizmus je pre kresťanov nebezpečnejší než sovietsky komunizmus. Roku 1991 – teda v roku rozpadu ZSSR – po sedemdesiatich rokoch vojny s Bohom a jeho Cirkvou sa okolo 30 % obyvateľov Ruska hlásilo k viere v Krista, kým vo Švédsku, krajine tolerancie a slobody, to bolo okolo 23 %. Diabol si vymyslel nové spôsoby vytrhávania Boha zo sŕdc ľudí. Kedysi bojoval primitívne – kosákom a kladivom, dnes „v bielych rukavičkách“ – metódou soft&light, v slobode a tolerancii.

Hriech pohoršenia

Vráťme sa k veci. Hovorí Ježiš niečo na tému, ktorou sa zaoberáme, to jest o verejnom odhaľovaní sa, lebo to je módne? Samozrejme: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28). Neslušné oblečenie ženy môže priviesť muža dokonca k ťažkému hriechu.

Nepoznáme hĺbku ľudskej slabosti, ktorou Adamov hriech zaťažil našu ľudskú prirodzenosť. Ak nesmieme iných ohrozovať ublížením na zdraví alebo stratou dočasného, telesného života, o čo viac to nesmieme robiť vo vzťahu k nadprirodzenému zdraviu či večnému životu. Preto Ježiš hovorí: „Beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Mt 18, 7).

Čo je pohoršenie, veľmi zrozumiteľne vysvetľuje Katechizmus Katolíckej cirkvi. (Všimni si, že to robí pri preberaní 5. prikázania – nezabiješ. Zabiť sa dá aj duchovne. V tomto význame liberalizmus masakruje a vyhladzuje celé kresťanské národy. Vo Švédsku v priebehu niekoľkých desaťročí zabili veľkú časť kresťanov. Určite sú mŕtvi tí, ktorí sa vyhlasujú za ateistov.) „Pohoršenie je postoj alebo správanie, ktoré privádza druhého k páchaniu zla. Kto pohoršuje, stáva sa pokušiteľom svojho blížneho... Môže strhnúť svojho blížneho do duchovnej smrti. Pohoršenie je ťažkým previnením, keď niekto svojím konaním alebo zanedbaním vedome a dobrovoľne privádza druhého k ťažkému prehrešeniu“ (2284). A Katechizmus ďalej hovorí aj o móde: „Pohoršenie môže byť vyvolané aj zákonom alebo inštitúciami, módou alebo verejnou mienkou“ (2286).

Predstav si teraz dievča, ktoré prichádza do školy moderne oblečené, teda skôr vyzlečené než oblečené. Koľko svojich spolužiakov v triede dovedie k žiadostivému pohľadu na ňu? Nevieme. Boh vie. Obávam sa, že mnohí budú raz šokovaní, keď uvidia, do akých pokušení a k akým pádom priviedli iných svojím štýlom obliekania sa, ktorý teraz bezstarostne pokladajú za bezvýznamnú vec. Z tohto hriechu sa treba spovedať (obliekala som sa neslušne, čím som mohla spôsobiť, že sa iní na mňa pozerali žiadostivo), obracať sa a naprávať.

Kardinál Wyszyňski kedysi spomenul nasledujúcu udalosť: „Do kostola prišiel muž a požiadal o spoveď po dvadsiatich rokoch. ,Čo sa stalo, že práve dnes ste sa rozhodli vyspovedať sa?‘ opýtal sa spovedník. ,Cestoval som vlakom v jednom kupé s mladou ženou. Očami som ju ošacoval, ako som to bežne robil. Čítala knihu. Raz sa na mňa pozrela. Keď vystupovala, pozrela sa na mňa ešte raz. Nepovedala ani slovo. A zrazu som sa cítil taký špinavý, tak strašne zlý, že som vystúpil z vlaku a prišiel tu.‘“ Slušné a čisté dievča môže vyzdvihnúť chlapca do výšav! Žiaľ, takmer všade vidíme pravý opak...

Cudnosť a čistota

Spomínaný príbeh nás vedie k ešte jednej dôležitej veci. Neslušné oblečenie totiž postupom času spôsobuje stratu cudnosti u človeka, ktorý sa tak oblieka. Cudnosť chráni čistotu. Keď sa stráca cudnosť, stráca sa čistota. Je to logické. Aj o tom hovorí Katechizmus: „Čistota si vyžaduje cudnosť, ktorá je integrálnou súčasťou miernosti. Cudnosť chráni intimitu osoby... Je zameraná na čistotu“ (2521); „Cudnosť vnuká štýl života, ktorý umožňuje odolávať vábeniam módy a nátlaku prevládajúcich ideológií“ (2523).

Sú to výborné podnety na premýšľanie. Alebo je tu aj druhá možnosť – nenamáhať sa s premýšľaním a pripojiť sa k stádu, ktoré plní požiadavky módy alebo/aj zástancov „vládnucej ideológie“. V kope sa vždy ľahšie ťahá i žije. Problém je v tom, že spokojnosť so sebou sa v takých prípadoch objavuje len dočasne. Už som o tom kedysi hovoril. A čo je horšie, také stádo, idúce za svojím guru, sa jedného dňa môže ocitnúť na mieste, kde je, slovami evanjelia, „plač a škrípanie zubami“.

Samozrejme, je aj iná cesta a iný cieľ. Svätý Ján píše práve mladým: „Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého“ (1 Jn 2, 14). Preto premáhajme Zlého a nech v nás zostáva Božie učenie!

Tak nabudúce!

The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!