 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: editorial staff
Tieto slová z náhrobného kameňa Božej služobnice Anny Kolesárovej sú stručnou charakteristikou udalosti, ktorá sa udiala koncom Druhej svetovej vojny vo Vysokej nad Uhom. Ankin príklad priťahuje tisícky pútnikov. Mladí a rodiny tu čerpajú z prameňa čistej lásky, aby osviežení a posilnení slobodnejšie a radostnejšie kráčali životom. Detstvo Anka sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom a rodičia – Ján Kolesár, prezývaný Hruška, a Anna, rodená Kušnírová – ju hneď na druhý deň dali pokrstiť. Jej otec bol prísny, ale spravodlivý. Keď v desiatich rokoch stratila mamu, musela prevziať starostlivosť o domácnosť a nahradiť matku aj svojmu staršiemu bratovi Michalovi. Kvôli povinnostiam nemala čas navštevovať svoje kamarátky, preto sa ony schádzali u nej a potom spolu išli na svätú omšu či litánie. Anka žila veľmi jednoducho. Bolo to dievča, ktoré dbalo o svoju povesť a čistotu. Pravidelne chodila do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Každú sobotu chodila k susedom Podhorínovcom, kde sa spoločne modlili ruženec. 22. november 1944 Počas prechodu frontu koncom Druhej svetovej vojny sa ľudia vo Vysokej nad Uhom skrývali v pivniciach. Aj Ján Kolesár-Hruška bol s rodinou a susedmi v pivnici pod kuchyňou. Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak nazrel dnu. „Haňka, daj mu niečo zajesť, iste je hladný,“ obrátil sa otec k svojej šestnásťročnej dcére. Dievča už niekoľko dní chodilo oblečené v čiernych šatách po matke, aby pôsobilo dojmom dospelej ženy a tak si uchránilo svoju čistotu. Len čo vyšla hore do kuchyne, po chvíli začal vojak na Anku naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla. Vojak ju začal naháňať po dome a Anka s ním musela zápasiť. Keď sa jej podarilo vytrhnúť sa mu z rúk, vbehla nazad do pivnice. Vojak skočil za ňou, namieril automat a zvolal: „Rozlúč sa s otcom!“ Dievča vykríklo: „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!“ Vtom vojak uskutočnil svoju hrozbu a vypálil dve rany. Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola Anka pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady vykonal tamojší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Hneď po nich do poznámok v matrike zomrelých zapísal: Hostia santć castitatis (obeta svätej čistoty). Radšej smrť ako hriech Dňa 22. novembra 1944 sa teda skončil mladý život dievčaťa – mučenice, ktoré si volilo radšej smrť ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o tom nachádza záznam z roku 1944, ktorý urobil miestny farár Anton Lukáč, generálny vikár pre Užhorodský dekanát. Túto skutočnosť dosvedčilo svojím podpisom päť očitých svedkov. Podľa zápisu duchovného otca Annu pri tomto hrdinskom čine posilňoval eucharistický Kristus – krátko predtým totiž pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Generálny vikár pre Užhorodský dekanát Anton Lukáč, farár v Pavlovciach nad Uhom, v roku 1944 zapísal o zastrelenej Anne Kolesárovej do farskej kroniky toto: Musela zomrieť? Nikto z ľudí nedal človekovi život, a preto mu ho nikto nemôže vziať, ba ani on sám sebe. Keďže život aj dôstojnosť nám dal Boh, sme povinní zachovať jedno aj druhé. Ale ak sa niekto rozhodne chrániť morálne hodnoty aj za cenu smrti, nemá hriech, pretože hodnoty, pre ktoré sa oplatí zomrieť, dávajú ľudskému životu krásu a zmysel. To, čo vykonala Anna Kolesárová, je heroický skutok hoden obdivu. Nie každý človek by dokázal niečo také – zomrieť pre čistotu. Vo vojnách krása býva krehká Počas každej vojny zomieralo a zomiera pri obrane čistoty veľa žien a dievčat. Stáva sa, že vojak počas boja – vo vedomí, že kedykoľvek môže zomrieť, a ak je v prvej línii, tak je veľký predpoklad, že čoskoro aj zomrie –, v dôsledku svojej vášne zabíjať stratí kontrolu nad sebou. V tej chvíli nehľadí na to, že veľmi ublíži. Násilie plodí násilie. Majúc na pamäti všetky ženy a dievčatá, ktoré boli sexuálne zneužívané, znásilnené alebo zabité, pretože chránili svoju čistotu, protestujeme proti každému znevažovaniu a násiliu páchanému na nežnom pokolení. Treba oslobodzovať človeka od žiadostivosti a upriamovať pozornosť na krásu a posvätnosť sexuálnej príťažlivosti, ktorá motivuje k zdravému správaniu. Otvorenie procesu skúmania svätosti života Božej služobnice Anny Kolesárovej Do roku 1989 ho nebolo možné otvoriť, pretože politické pomery na Slovensku to nedovoľovali. Už z roku 1957 však existujú vierohodné záznamy o tom, že nebohý páter Michal Potocký SJ, rodák z Vysokej nad Uhom, zhromažďoval svedkov Ankinho života a smrti. Tí, ktorí ju poznali, vydali buď priame, alebo nepriame písomné svedectvo. Po páde socializmu sa začalo o príbehu Anny Kolesárovej rozprávať a písať slobodnejšie a vznikli aj stretnutia mládeže k jej hrobu. Zúčastnili sa na nich už tisíce mladých ľudí. Ak aj v tomto prípade aplikujeme slová Pána Ježiša, že strom poznať po ovocí, môžeme dúfať v pozitívne zavŕšenie skúmania svätosti jej krátkeho života. Slávnostné otvorenie procesu skúmania svätosti bolo súčasťou Arcidiecézneho stretnutia mládeže v Košiciach dňa 2. apríla 2005. Anna Kolesárová môže byť vzorom pre našu generáciu, ktorú ohrozuje nedostatok vedomia zodpovednosti. Tejto mentalite je cudzí význam hodnôt, pri ktorých neplatí kompromis. Anna mala šestnásť rokov a nedostalo sa jej primeraného školského vzdelania, ale vďaka náboženskej výchove zo strany rodiny bola silnou a zrelou osobnosťou, preto bola schopná hrdinsky brániť svoju cudnosť. Jej príklad nám pripomína, že realizácia človeka nespočíva v podvoľovaní sa rozkošiam, ale v tom, že žije v láske a vo vedomí zodpovednosti. Duchovné stretnutia a aktivity vo Vysokej nad Uhom potvrdzujú, že mnohí mladí ľudia sú otvorení pre takéto ideály. Naše diecézne skúmanie svätosti môže istým spôsobom prispieť k šíreniu prosby Svätého Otca Jána Pavla II. adresovanej mladým ľuďom, aby podľa vzoru svätej Márie Gorettiovej znovu začali objavovať v medziľudských vzťahoch čnosť cudnosti. Jeho slová sú aktuálne aj dnes: „Nedovoľte, aby kultúra chamtivosti a rozkoší umŕtvila vaše svedomie! Buďte bdelými strážcami, aby ste sa tak stali pravými priekopníkmi nového ľudstva.“ Písomné aj ústne svedectvá, mnohé sviatosti zmierenia a veľký počet účastníkov naozaj dávajú tušiť, že dievčatá a chlapci nadobúdajú vo Vysokej nad Uhom isté presvedčenie, že mravná čistota je najúčinnejší spôsob, ako predísť rozvráteniu rodín, pošliapaniu manželskej lásky, a tak zachrániť ľudské šťastie (Bartolomej Gábor, postulátor procesu blahorečenia). Modlitba za blahorečenie Anky Kolesárovej Všemohúci Bože, tvoja služobnica radšej podstúpila smrť, aby si zachovala Prosíme ťa na jej orodovanie vypočuj túto prosbu ................, aby sme ju mohli uctievať na oltári ako vzor čistoty ktoré ukazujú cestu a k dôstojnému životu. O jej blahorečenie ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen. Vypočuté modlitby prosíme ohlásiť na adresu: Arcibiskupský úrad, Sekretariát Božej služobnice Anny Kolesárovej, Hlavná 28, 041 83 Košice.a The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
