 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: editorial staff
Od roku 1999 sa vo Vysokej nad Uhom konajú stretnutia mládeže s názvom Púť radosti. Mnohí mladí tam zažívajú obrátenie a prijímajú svetlo a silu do života, ale tiež túžbu prežívať opravdivé hodnoty, ktoré robia človeka šťastným. Božia služobnica Anka Kolesárová je ich rovesníčka a sprevádza ich na cestách životom ako priateľka a dôverníčka. Mladí ju prosia o pomoc pred dôležitými rozhodnutiami, ako je voľba životného povolania, manžela/manželky. Jej príklad ich povzbudzuje k prežívaniu čistých vzťahov a objavovaniu rozmeru ľudskej dôstojnosti v sebe samých, k rozvíjaniu sebaúcty a odkrývaniu krásy čistého srdca. V období dospievania mnohí mladí prechádzajú krízou viery a zažijú aj zranenia z predošlých vzťahov, sexuálnych zneužití a z rozpadu rodiny, v ktorej vyrastajú. Na týchto stretnutiach v sebe nanovo nachádzajú chuť žiť, prijímajú uzdravenie, budujú nové hodnotné priateľstvá a čisté vzťahy, ktoré sú predpokladom pevných manželstiev a zdravých rodín. Popri Pútiach radosti, na ktoré prichádzajú mladí od pätnásť rokov, vznikli aj Púte zrelosti – pre mládež od dvadsaťtri rokov a Púte rodín. Počas prázdnin a víkendov Dom Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom prijíma pútnikov a ponúka im duchovný a tvorivý program alebo možnosť zapojiť sa do rôznych dobrovoľníckych aktivít. Stretnutia na tomto mieste sú plné obrátení a radosti, ktorú čerpajú zo svojich čistých sŕdc znovuzrodení ľudia. „Ak je na svete nejaká radosť, iste ju má človek čistého srdca.“ srdca.“ (Tomáš Kempenský) Spomedzi mnohých svedectiev pútnikov vyberáme: Môj život odmalička vôbec nebol ružový, no aj tak to neospravedlňuje moje kroky, ktoré som robila bez Boha. Už na základnej škole bol trend mať nejakého chlapca. Ak ho dievča nemalo, bolo považované za čudné. Nuž som sa snažila aj ja. Boli to detské lásky, ale už aj pri tých sa poznáva chuť bozkov, veď byť deviatačkou znamená byť skoro dospelou… Neraz som mala zlomené srdce, keď mi chalani dali najavo, že nevyhovujem ich požiadavkám, alebo keď si niektorý z nich uvedomil, že už dlho chodí s jedným dievčaťom, a rozhodol sa zmeniť to. No ani ja som nebola neviniatko a tiež som dokázala uštedriť niekoľko rán. Mala som vyhliadnutého jedného chlapca, ktorého som si chcela získať. Vznikol medzi nami vzťah, no zlomil mi srdce tým, že sa so mnou rozišiel. Po nejakom čase som mu opäť dala šancu. Predchádzal tomu večer v objatí a v bozkoch. Potom som ochorela a jemu niekoľko ľudí vynadalo, či mi zase chce zlomiť srdce, preto urobil šľachetný čin: po mojom uzdravení sme sa dali „dokopy“. Počas dvoch nasledujúcich rokov sme sa zbližovali a pritom sme sa jeden druhému úplne otvorili. Navzájom sme spoznali naše rodiny a ich problémy, dokonca prišlo aj niečo, pred čím som bola vystríhaná: zbližovali sme sa aj po telesnej stránke. Vždy som si však hovorila, že som sa s ním nevyspala, a tak je všetko v poriadku. Povedala som mu, že sex bude až po svadbe – veď som to sľúbila aj svojej mamke –, a on súhlasil. A naďalej som bola spokojná. Lenže ako sa môže cítiť človek, keď pristupuje k Eucharistii a noc predtým s niekým ležal na posteli pred telkou? A nešlo len o ležanie! Cítila som sa čoraz horšie. Prenasledovali ma výčitky nielen pre porušovanie čistoty, ale aj kvôli mamke, ktorá mi z času na čas nezabudla pripomenúť, že mi verí a vie, že by som nespravila žiadnu hlúposť, ktorú by som neskôr mohla oľutovať. V tom čase som sa prvýkrát dostala na Púť radosti do Vysokej nad Uhom a bola som veľmi príjemne prekvapená. Šla som tam na podnet mojej kamarátky, ktorá prišla z púte úplne vysmiata. Ešte dva týždne sa vznášala v oblakoch a čerpala z nej neskutočnú silu. Počas tej „mojej“ púte bola prednáška o čistote a vzťahoch mladých. Bola to pre mňa poriadna facka. Začala som sa viac zamýšľať nad tým, ako žijem, a všímať si aj ľudí, na ktorých som úplne zabudla. Dokonca som medzi nimi našla chalana, s ktorým som si vedela predstaviť novú cestu. Začala som s ním tráviť viac času a pevne som sa rozhodla ukončiť môj dvojročný nečistý vzťah. Bola to veľká rana pre okolie, pre našich kamarátov a naše rodiny. Ale čo bolo najhoršie, nedokázal mi povedať zbohom. Keď som videla, ako trpí, tak som sa k nemu po určitom čase vrátila (on k nám totiž chodil naďalej a robil všetko pre to, aby sme to ešte raz skúsili). Všetci boli šťastní – on, jeho rodina, moji rodičia, len ja a neskôr aj chalan, s ktorým som začala rozvíjať nový vzťah, sme šťastní neboli. Chvíľu sa to dalo zniesť, no potom som si uvedomila, že ma chcel späť, lebo sme si na seba zvykli. A ťahal ho aj intímny život so mnou. Znova sa začal ten istý kolobeh, ale netrval dlho, pretože som tento vzťah znovu ukončila. Prišla ďalšia púť a ja som sa na ňu neskutočne tešila. Rozhodla som sa pre čistý život. Prišla na rad spoveď, ktorá ma od hriešneho vzťahu oslobodila. Pochopila som, že je čas na budovanie jediného vzťahu, a to s Bohom. Vysoká nad Uhom sa stala mojím druhým domovom, dokonca niekedy mám pocit, že aj prvým. Našla som si tam miesto medzi ľuďmi, ktorí sa neboja žiť čisto, žiť s Bohom. Mala som však aj slabé chvíľky, keď som opätovne padala do vzťahov, ktoré sa Bohu nepáčili, ale tie sa našťastie veľmi rýchlo skončili. Teraz ďakujem Bohu, že nám mladým dal možnosť stretávať sa na týchto podujatiach v takom požehnanom počte a že si stále privádza nových ľudí, ktorým chce otvoriť oči a ukázať pravé hodnoty šťastného života. Veľmi ma oslovilo rozprávanie o Anke Kolesárovej, ako sa vedela s odvahou postaviť na obranu svojej čistoty, a to dodalo odvahu aj mne. Ešte chcem upresniť jednu vec. Chalan, s ktorým som mala za sebou dvojročný Zuzana The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
