Výzva na obrátenie – Lurdy

Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 8/2008 → Cirkev

Zjavenia Panny Márie v Lurdoch v roku 1858 sú neobyčajne závažnou historickou udalosťou a veľkým darom pre Cirkev i pre celé ľudstvo.

V tejto svätyni Ježiš Kristus na príhovor svojej matky Márie neustále premieňa srdcia miliónov pútnikov, ktorí tam každoročne prichádzajú, a uzdravuje ich duše a aj telá. Na takých miestach ako sú Lurdy, sa priam hmatateľne odkrýva pravda Kristových slov, že to, čo rozhoduje o dejinách ľudstva a o večnom šťastí každého človeka, je skryté pred „múdrymi a obozretnými“ – teda pred tými, ktorí sa neriadia logikou viery, ale „je to zjavené maličkým“ – teda ľuďom, pre ktorých je viera v Ježiša najcennejším pokladom. Milujúci Boh nám stále pripomína: „Ak neuveríte, veru neobstojíte“ (Iz 7, 9). To znamená, že ak neuveríte v jestvovanie tajomstva Boha, ktorý sa stal v živote Panny Márie opravdivým človekom, zatvárate pred sebou možnosť poznať pravdu a cestu do večného života.

História zjavení

Svätá Bernadeta Soubirousová sa narodila 7. januára 1844 v nábožnej a chudobnej rodine mlynára Františka a Ľudovíty Soubirousovcov. Rodina musí v roku 1854 pre finančné problémy opustiť mlyn v Boly a presťahovať sa do malého, biedneho bytu v Lurdoch. Ich finančná situácia sa ešte zhoršila. Otec aj matka pracujú ako nádenníci. Bernadetta ich zastupuje v domácnosti a stará sa o mladších súrodencov – o sestru Antóniu a o bratov Jean-Mariu a Justína. Preto nechodí do školy ani sa nepripravuje na prvé sväté prijímanie.

V roku 1855 v Lurdoch prepukne epidémia cholery, zomiera veľa ľudí a Bernadeta sa tiež nakazí. Choroba prudko zasiahla jej chatrný organizmus, spôsobila jej astmu a neskôr kostnú tuberkulózu nôh, čo bolo potom aj príčinou jej smrti v tridsiatom štvrtom roku jej života. Začiatkom septembra 1857 ju rodičia posielajú do rodiny Avarantovcov do neďalekej dedinky Bertres, aby im pomáhala pásť ovce.

Zakrátko však rozhodnú, aby sa Bernadeta vrátila späť domov. Vracia sa 21. januára 1858 a začína sa pripravovať na prvé sväté prijímanie a zároveň chodiť do základnej školy, ktorú viedli sestry z Nevers. Bernadeta sa veľmi rýchlo naučila čítať aj písať. Po návrate zo školy i naďalej pomáhala matke v domácnosti a starala so o mladších súrodencov. Rodičia ju vychovávali v atmosfére jednoduchej a úprimnej nábožnosti a spolu s ostatnými deťmi sa denne modlili. Prijala od nich poklad živej viery a detskú dôveru v Boha.

Prelomový deň

11. februára 1858 sa Bernadeta vybrala so sestrou Antóniou a susedkou Joannou nad rieku Gave nazbierať suché drevo na kúrenie. Keď prichádzali k jaskyni, nad ktorou sa pnela skala, nazývaná Massabiellska, museli prejsť cez potok s ľadovou vodou. Keď si Bernadeta vyzula topánky a stiahla si pančuchy, zrazu začula zvláštny šum vetra. „Pozrela som sa smerom k jaskyni – napísala neskôr – a videla som, že z jej vnútra vychádzal zlatistý oblak a tesne za ním vyšla neobyčajne krásna Pani, akú som nikdy v živote nevidela. Mala biele šaty, biely závoj, modrý opasok a na chodidlách žlté ruže. Odrazu sa na mňa pozrela, usmiala sa a kývla mi, aby som prišla bližšie k nej, ako keby bola moja matka. Všetok môj strach zmizol, ale zdalo sa mi, že som stratila vedomie toho, kde sa nachádzam. Pretierala som si oči, zatvárala som ich a otvárala, ale Pani bola stále na tom istom mieste, naďalej sa na mňa usmievala – a napokon som pochopila, že to nie je klam. Podvedome som vzala do rúk svoj ruženec a pokľakla som. Pani na znak súhlasu kývla hlavou a tiež vzala do rúk ruženec, ktorý mala zavesený cez pravú ruku. Keď som sa chcela začať modliť ruženec a snažila som sa prežehnať, ruku som mala ako ochrnutú – a až keď sa prežehnala Pani, potom som mohla aj ja urobiť to isté. Ale modlila som sa sama, Pani iba posúvala prsty po zrnkách ruženca a nič pritom nehovorila. Až na koniec každého desiatku ruženca sa so mnou pomodlila Sláva Otcu ... Keď som skončila, naznačila mi, aby som sa k nej priblížila, no neodvážila som sa. Vtedy náhle zmizla.“

Keď dievčatá zbadali Bernadettu, ako kľačí, začali sa jej vysmievať, že je hlúpa svätuškárka. Avšak po chvíli pochopili, že sa niečo muselo stať, a preto sa svojej kamarátky neodbytne vypytovali, čo to bolo. Bernadeta im najprv nechcela nič povedať, napokon im však porozprávala o zjavení tajuplnej Pani, ale poprosila ich, aby si to uchovali ako tajomstvo. Dievčatá však hneď po príchode domov všetko „vytárali“, a tak Bernadeta musela matke detailne opísať všetko, čo videla vo svojom tajomnom zjavení. Matka ju za to vyhrešila, vraj sú to len halucinácie, a zakázala jej chodiť do jaskyne.

„Nesľubujem ti šťastie na tomto svete...“

Stretnutie s tajomnou krásnou Paňou, ktorá vyzerala ako mladé dievča vo veku asi 16 – 17 rokov, bolo pre Bernadetu takým silným zážitkom, že od tej chvíle bola hnaná túžbou ísť čo najskôr do jaskyne na ďalšie zjavenie. Matka jej to však kategoricky zakázala. Až v nedeľu 14. februára po svätej omši matka vyhovela naliehaniu svojej dcéry a dovolila jej ísť do jaskyne. Bernadeta sa tam ihneď vybrala spolu s dvomi priateľkami. Boli „vyzbrojené“ ružencami a svätenou vodou. Chceli ňou pokropiť tajomnú postavu a podľa toho zistiť, či to nie je nástraha zlého ducha. Po ceste sa k nim pridali ešte ďalšie dievčatá. Bernadeta prišla k jaskyni prvá, ihneď si kľakla a modlila sa ruženec. „Sotva som sa stihla pomodliť prvý desiatok – píše – uvidela som tú istú Paniu. Okamžite som ju začala kropiť svätenou vodou a pritom som hovorila, aby zostala, ak je od Boha, a ak nie, aby odišla. Pritom som zrýchľovala kropenie vodou. Pani sa na mňa usmiala a sklonila hlavu. Čím som viac kropila vodou, tým sa viac usmievala a prikyvovala hlavou. (...) Keď som sa domodlila ruženec, postava zmizla.“ Je dôležité pripomenúť, že postavu, ktorá sa zjavila, videla iba Bernadeta. Počas zjavenia bola v extáze, celá pohltená tým, čo vidí, akoby odpútaná od prítomnosti so zrakom upretým na jeden bod.

Po príchode domov povedala matka Bernadete, že už nikdy viac nebude smieť ísť do Massabielskej jaskyne. Bohatá a vplyvná obyvateľka Lúrd, pani Peyretová, ktorú sužovala veľká zvedavosť, si však vyžiadala od matky súhlas,aby jej dcéra mohla ísť na miesto zjavení. V piatok 18. februára hneď po rannej svätej omši sa Bernadeta vybrala spolu s pani Peyretovou a pani Milletovou k jaskyni. Krásna Pani sa opäť zjavila a spýtala sa vizionárku: „Budeš sem ochotne chodiť počas pätnástich dní?“ Dievča odpovedalo, že s radosťou splní jej žiadosť – a vtedy začula: „Nesľubujem ti šťastie na tomto svete, ale na druhom.“

Počas štvrtého a piateho zjavenia (19. a 20. februára) tam bola spolu s Bernadetou dosť veľká skupina ľudí. Dvadsiateho februára ju Mária naučila modlitbu, ktorú sa Bernadeta modlila denne počas celého života, ale jej text nikomu neodovzdala. Počas šiesteho zjavenia (21. februára) Panna Mária prosila o modlitbu za hriešnikov. Vtedy chcel neveriaci lekár Dozous „odhaliť podvod“ – a preto sa rozhodol počas extázy dievča vyšetriť. Jej správaním bol však hlboko dotknutý a dosvedčil prítomnosť veľkého tajomstva. Vtedy sa začal proces jeho obrátenia. Dr. Dozous vo svojom prehlásení potvrdil, že počas extázy mala Bernadeta nadpozemsky krásnu tvár. Nasvedčovalo to tomu, že dievča s niekým nadviazalo autentický kontakt. Počas zjavení mala normálny pulz, voľné dýchanie a vôbec nič nenaznačovalo na jej nervové rozrušenie.

Výzva na pokánie a obrátenie

Na mieste zjavení začalo pribúdať čoraz viac ľudí a úrady sa preto veľmi znepokojovali. Začali Bernadetu vypočúvať a zastrašovať, aby jej zabránili prichádzať k jaskyni. Počas siedmeho zjavenia (23. februára) Mária odovzdala dievčaťu „tri tajomstvá“ – týkajúce sa iba jej osoby –, ktoré Bernadeta nikdy nikomu neprezradila. Panna Mária ju tiež poprosila, aby v jej mene požiadala kňaza o vybudovanie kaplnky na mieste zjavení. Farár Peyramale však neveril v pravdivosť zjavení, a preto si žiadal dôkaz – aby sa Bernadeta spýtala krásnej Panej na jej meno, pretože on, ako povedal, nemá vo zvyku veriť tajomným neznámym. Ak nepovie, kto je, bude to znamenať, že je to podvod alebo že Bernadeta má halucinácie.

Počas ôsmeho zjavenia Panna Mária odovzdala posolstvo, v ktorom vyzývala na pokánie a obrátenie a tiež na modlitbu za obrátenie hriešnikov. Povedala: „Kajajte sa a modlite sa k Bohu za obrátenie hriešnikov.“ Nasledujúci deň (25. februára) Mária ukázala Bernadete miesto na zemi v jaskyni a kázala jej „napiť sa z tohto prameňa a potom sa v ňom umyť“. Pretože tam nebol nijaký prame?, udivená dievčina začala rozhrabávať hlinu a po chvíli zbadala malý prameň vody. Nabrala si do dlaní bahnitú tekutinu, napila sa z nej a potom si umyla tvár, takže ju mala celú od blata. Onedlho tam už tiekol prúd krištáľovo čistej vody. Chýr o prameni, ktorý vytryskol v jaskyni, sa rýchlo rozniesol po okolí. Voda z tohto prameňa sa stala znakom uzdravujúcej Božej milosti. Svedčia o tom tisícky uzdravení, ktoré sú z vedeckého hľadiska nevysvetliteľné.

Prvé zázračné uzdravenia

Nasledujúci deň sa Mária nezjavila Bernadete, ale pri jaskyni sa stal prvý zázrak. Kamenár Louis Bouriette od svojich dvadsiatich rokov nevidel na pravé oko, ktoré stratil po úraze pri práci. Vrúcne sa modlil pred Massabielskou jaskyňou a niekoľkokrát si obmyl oči vodou z prameňa. Zrazu sa stal zázrak: jeho pravé oko sa mu nanovo utvorilo a Luis znovu získal zrak.

Druhé zázračné uzdravenie sa stalo 1. marca. Katarína Latapieová nemohla po ťažkom úraze a komplikovanej zlomenine otvoriť dlaň. Po modlitbe a ponorení dlane do prameňa sa jej ruka vrátila do stavu pred úrazom. Voda z prameňa v Massabielskej jaskyni sa stala dôkazom toho, že Boh koná. V blízkosti jaskyne sú vybudované špeciálne bazény, do ktorých sa každoročne po modlitbe ponárajú státisíce chorých. Nasledujú zázračné fyzické aj duchovné uzdravenia. Výskumy dokázali, že to je obyčajná voda, ktorá nemá nijaké antiseptické ani antibakteriálne vlastnosti. Nebol však potvrdený nijaký prípad nakazenia vodou v kúpeli alebo vypitím znečistenej vody z bazénov, v ktorých sa predtým vykúpali tisícky chorých trpiacich na rôzne choroby. Pre vedu je to veľká lekcia pokory pred Božím pôsobením, ktoré sa vymyká všetkým vedeckým skúmaniam a analýzam. Nie je to nejaká „magická“ voda, ale ponorenie sa v nej, pitie z nej alebo obmytie ňou má byť znakom obrátenia, pretrhnutia pút hriechu, úplného odovzdania sa Bohu a zmierenia sa s ním a takisto pripravenosti plniť jeho vôľu. Takto sa voda z Lúrd stáva znamením, cez ktoré Boh uzdravuje fyzicky aj duchovne.

Počas zjavení 27. februára sa pred jaskyňou zišlo asi tisíc ľudí. Ich počet každým dňom narastal. Tretieho marca sa zišlo asi štyritisíc ľudí a štvrtého marca ich bolo skoro osemtisíc. Medzi nimi boli aj novinári z miestnych časopisov, v ktorých sa onedlho objavili články plné posmechu a irónie. Tieto texty sa stali podstatným prameňom informácií pre denníky v Paríži a ďalších veľkých mestách vo Francúzsku. Iba články Romana Capdeviella, vynikajúceho redaktora Memorial des Pyrenees, opisovali fakty z Massabielskej jaskyne nestranne, vyvážene a objektívne.

V ten istý deň sa Bernadeta po skončení zjavenia vracala domov. Pri ceste stretla slepé dievča, Eugeniu Troyovú, postihnutú rakovinovým nádorom očí, ktorú srdečne vyobjímala a vybozkávala a potom ju požiadala, aby sa umyla vodou z prameňa z Massabielskej jaskyne. Keď to Eugenia urobila, ihneď sa uzdravila. Zvesť o tomto zázraku sa bleskovo rozniesla po okolí.

„Som Nepoškvrnené počatie“

Na sviatok Zvestovania Pána, 25. marca, v noci Bernadeta náhle zacítila silné vnútorné volanie, preto už o piatej ráno sa spolu s rodičmi vybrala k jaskyni. Bola ešte tma a naokolo vládlo úplné ticho, ale na mieste zjavení sa už zišla veľká skupina ľudí, medzi nimi aj komisár Jacomet. Počas modlitby ruženca sa Bernadete zjavila krásna Pani. Pri predchádzajúcich zjaveniach sa jej dievča pýtalo viackrát na meno, ale odpoveďou bol vždy iba úsmev. Teraz sa znovu spýtala zjavenia, kto vlastne je, a dostala odpoveď: „Som Nepoškvrnené počatie.“ Bernadeta bola tou odpoveďou zaskočená, pretože nevedela, čo znamená to čudné meno – Nepoškvrnené počatie, o to viac, že nikdy o ňom ani len nepočula. Nestihla sa však už nič viac spýtať, pretože Pani zmizla.

Bernadeta rýchlo utekala k farárovi Peyramalovi, aby mu oznámila to čudné meno. Aby ho nezabudla, cestou si ho stále opakovala: „Nepoškvrnené počatie.“ Bernadeta nevedela, že dňa 8. decembra 1854 pápež Pius IX. vo vatikánskej bazilike slávnostne vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Keď kňaz začul z Bernadetiných úst meno Nepoškvrnené počatie, veľmi sa rozrušil. Pochopil, pretože Mária použila teologicky dokonalú formuláciu, ktorá potvrdzovala dogmu vyhlásenú pred štyrmi rokmi. Mária je nepoškvrnene počatá, pretože od chvíle svojho počatia bola uchránená od dedičného hriechu, aby sa mohla stať matkou Vykupiteľa. Až vtedy kňaz pochopil, že ide o skutočné zjavenia Panny Márie, a to štrnásťročné dievča pochopilo, že tá krásna Pani, ktorá sa zjavila, je Božia Matka, a nie nejaká duša z očistca alebo halucinácia, ako sa jej to niektorí snažili nahovoriť.

Posledné dve zjavenia

Siedmeho apríla bolo sedemnáste zjavenie. Počas extázy si Bernadeta nevedomky posunula pravú ruku nad plameň horiacej sviečky, ktorú držala v ľavej ruke. Plameň jej prechádzal cez prsty skoro štvrť hodiny a ona nič necítila; na ruke sa jej neobjavil ani najmenší znak popálenia. Všetko to sledoval spomínaný Dr. Dozous, ktorý po skončení extázy na nej vykonal nasledovný experiment: zobral druhú horiacu sviecu a plameňom sa dotkol jej ruky, na čo okamžite od bolesti vykríkla a rozhorčene povedala: „Pálite ma!“ Dr. Dozous vtedy pochopil, že má do činenia z nadprirodzeným javom, čo ho definitívne presvedčilo o pravdivosti zjavení. Pri jaskyni sa diali ďalšie zázračné uzdravenia – napríklad 2.mája, keď zúfalá matka vyše 15 minút ponárala v zázračnom prameni svojho 18-mesačného zomierajúceho synčeka. Na ďalší deň bolo dieťa už úplne zdravé.

Mimoriadne uzdravenia začali na miesto zjavení priťahovať tisíce ľudí. Úrady chceli za každú cenu zabrániť narastajúcej vlne pútí, a preto prístup k jaskyni uzavreli. Týmto rozhodnutím starostu sa stala jaskyňa miestom nelegálneho náboženského kultu. Toto rozhodnutie však nepodporil biskup, a tak ľudia i naďalej húfne prichádzali k Massabielskej skale. Okrem toho ľudia začali písať petície ministrovi pre náboženské záležitosti a žiadali odvolať úradné nariadenie. Napriek opakujúcim sa hrozbám zo strany úradov ľudia niekoľkokrát zbúrali ohradu pri vstupe do jaskyne. Veľa ľudí bolo preto odsúdených alebo pokutovaných. Bernadeta sa vôbec nezaujímala o narastajúci konflikt medzi ľuďmi a úradmi. Postoj úradov sa radikálne zmenil až koncom septembra 1858, keď cisár Napoleon III. po zázračnom uzdravení svojho syna prikázal povoliť pútnikom vstup k jaskyni. Jeho dieťa sa uzdravilo po napití sa vody zo zázračného prameňa a užití bylín z Massabiele.

Pre zhoršujúci sa zdravotný stav Bernadetu poslali 8. mája na dvojtýždňové liečenie do neďalekého sanatória v Cauterets. S veľkou túžbou sa pripravovala a čakala na prvé sväté prijímanie, ktoré bolo 12. júna 1858. Od tohto dňa bolo pre ňu prijímanie Ježiša v Eucharistii najdôležitejšou udalosťou a najväčším prameňom duchovnej sily. 16. júla 1858 na sviatok Panny Márie Karmelskej po prijatí Eucharistie Bernadeta pocítila vnútorný hlas, aby išla k jaskyni na stretnutie s Nepoškvrnenou Pannou. Prišla na miesto tesne pred západom slnka. Pri modlitbe ruženca sa jej Panna Mária zjavila naposledy. Bernadeta povedala, že Panna Mária mlčala a bola krajšia ako kedykoľvek predtým.

Treba ešte pripomenúť skutočnosť, že počas zjavení od 11. februára do 16. júla neboli v okolí Lúrd spáchané nijaké trestné činy a nikto nebol odsúdený do väzenia.

Epilóg

Zjavenia Panny Márie v Lurdoch potvrdili, že učenie Cirkvi je pravda, ktorá pochádza od Boha. 28. júla 1858 ordinár mesta Tarbes biskup Laurence zvolal kánonickú komisiu na preskúmanie pravdivosti zjavení. Veľakrát vypočúvali Bernadetu a iných svedkov a podrobne preskúmali všetky prípady zázračných uzdravení. Po prijatí výsledkov práce komisie 18. januára 1862 biskup Laurence vydal dekrét, ktorý priznal zjaveniam v Lurdoch nadprirodzený charakter. Čítame v ňom: „Považujeme za isté, že Nepoškvrnená Mária, Božia Matka, sa skutočne 11. februára a v nasledujúcich dňoch zjavila Bernadete Soubirousovej osemnásťkrát v Massabielskej jaskyni, na okraji mesta Lurdy, a že všetky tieto zjavenia boli pravé. Veriaci im preto môžu veriť.“

V roku 1866 vstúpila Bernadeta do rehole sestier milosrdenstva v Nevers a zostala tam až do smrti 16. apríla 1879. Lurdy sa medzitým stali jedným z najväčších pútnických miest na svete. V súčasnosti tam každý rok prichádza okolo 5 miliónov pútnikov, ktorí prosia Pannu Máriu o uzdravenie duše i tela. Boží služobník Ján Pavol II. putoval do Lúrd dvakrát. Jeho druhá návšteva v Lurdoch bola jeho poslednou zahraničnou cestou. Pápež tam vtedy povedal známe slová: „Hľa, dosiahol som konečný cieľ svojej púte...“

The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!