Ako sa stať úspešným človekom: Tom Monaghan

Autor: editorial staff
Milujte sa! 8/2008 → svätosť

Tom Monaghan je jedným z najbohatších ľudí v USA. Je majiteľom najväčšej sietí reštaurácií Domino’s Pizza. Založil právnickú školu Ave Maria v Ann Arbor a rehoľnými sestrami vedené základné školy Spiritus Sanctus, kde sa žiaci každý deň zúčastňujú na svätej omši. Založil nadáciu a katolícke rádio Ave Maria, podporuje organizácie brániace právo človeka na život od chvíle počatia až po prirodzenú smrť. Založil Univerzitu Ave Maria na Floride, prvú katolícku univerzitu v USA po štyridsiatich rokoch.

Tom Monaghan odpovedal na otázky našej redakcie.

Je možné riadiť sa dnes v podnikaní etickými zásadami?

Vlastniť veľa peňazí nie je nič zlé. Peniaze nie sú zlo, ak ich získavame poctivo a používame na dobré ciele. Dokážem sa tešiť zo všetkých vecí, ktoré si za peniaze možno kúpiť – zo súkromného lietadla, vrtuľníka, jachty, športového klubu... Avšak pre mňa je najdôležitejšou životnou úlohou boj so zlom, premáhanie svojich slabostí, nedokonalostí – čiže život v súlade s prikázaniami a mravnými zásadami, ktoré nám zjavil Ježiš Kristus.

Čo sa týka oblasti podnikania, vždy som bol zameraný na prekonanie konkurencie, držal som si ju od tela dôkladnou prácou a najlepšími výsledkami, ale vždy som to robil priezračne čestne a v súlade s pravidlami etiky. Tento môj idealistický postoj iní vnímali ako naivitu, nerozvážnosť či bláznovstvo, osobitne v počiatočnom štádiu rozvoja firmy, keď sme prežívali početné krízy a hrozba krachu bola veľmi veľká. Dnes som pevne presvedčený, že v konečnom dôsledku len dodržiavanie morálnych zásad čestnosti a poctivá práca zachránilo moju firmu pred úpadkom. Vernosť Bohu do konca udržiavala nádej, dávala silu na intenzívnu prácu, čo prinášalo plody v podobe prekonania všetkých kríz a prispievalo k neustálemu rozvoju mojej firmy.

Keď som 9. decembra 1960 kúpil prvú reštauráciu, mal som 23 rokov a nijakú prípravu na podnikanie. Bola to maličká reštaurácia na okraji areálu Michiganskej univerzity v Ypsilanti, kde sme predávali pizzu. V prvom týždni sme ich predali len za 99 dolárov. Keď sme v decembri 1985 slávili 25. výročie, mali sme už 2600 reštaurácií vo všetkých štátoch USA a šiestich ďalších krajinách. O rok neskôr ich bolo už 3600 a obrat bol dve miliardy dolárov. A v roku 2000 Domino’s Pizza bola už v 66 štátoch, zamestnávali sme 120000 ľudí v 7000 reštauráciách a obrat bol 3,54 miliardy dolárov.

Umenie,, ako viesť a rozvíjať podnik, som sa učil v neustálej práci a námahe, ale aj na vlastných chybách. To všetko vyplývalo z mojej osobnej životnej filozofie, založenej na piatich prioritách. Uvedomil som si ich počas vojenskej služby vo vojenskom námorníctve počas plavby z Filipín do Japonska. Mal som vtedy veľa času na modlitbu a rozmýšľanie. Pochopil som, že najdôležitejším cieľom v živote je dosiahnuť nebo a zobrať tam so sebou toľko ľudí, koľko sa len bude dať. Odvtedy sa riadim piatimi prioritami: duchovnou, spoločenskou, rozumovou, telesnou a finančnou.

Často ste vydávali svedectvo, že najväčším pokladom nie sú materiálne bohatstvá, ale viera. Mohli by ste sa s našimi čitateľmi podeliť o svoju skúsenosť viery v Boha?

Prvou prioritou v mojom živote sú duchovné hodnoty. Najväčším úspechom môjho života nie je Domino’s Pizza. Bude ním až spása, dosiahnutie neba. A k tomuto cieľu celým srdcom smerujem. Človek nikdy nenájde šťastie, ak sa skrze vieru neotvorí na lásku Boha a ak mu nebude bezhranične dôverovať. Preto sa každý človek musí každý deň modliť. Viera sa rodí, rozvíja a prehlbuje cez každodennú vytrvalú modlitbu. Keď sa úprimne modlíme, zadarmo dostávame najväčšie duchovné poklady: vieru, nádej a lásku. Rozvrh dňa mám postavený tak, že každý deň sa modlím ruženec, čítam Sväté písmo a rozjímam nad ním, zúčastňujem sa na svätej omši a do svojho srdca prijímam Ježiša v Eucharistii, lebo to je moja najväčšia sila a prameň neustálej radosti života. Pravidelne sa spovedám a mám duchovného vodcu. Neviem pochopiť, prečo niektorí kresťania hneď po spáchaní ťažkého hriechu nejdú okamžite na spoveď. Život v stave ťažkého hriechu je skutočné utrpenie, stav duchovnej smrti, zotročenia a závislosti od síl zla. Vo sviatosti zmierenia nás Ježiš vyslobodzuje z tohto strašného otroctva. Vždy nám odpúšťa všetky hriechy. Potrebné je len úprimné vyznanie previnení a rozhodná ochota napraviť sa. Keby niekto padal aj každý deň, nech sa nikdy nevzdáva, ale nech ide okamžite na spoveď a prijme Ježiša v Eucharistii. Len vtedy ho Pán Ježiš bude môcť liečiť a napriek všetkým pádom viesť cestou k najväčšiemu úspechu, čiže do neba.

Vieru v Ježiša Krista si chránim ako svoj najväčší poklad. Ježiš Kristus je pre mňa jediný Pán a Spasiteľ, pravý Boh, ktorý sa stal pravým človekom, aby nám skrze utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie otvoril cestu do neba.

Moja viera je v procese neustáleho rastu a vývinu. Keď som mal štyri roky, zomrel mi otecko a mňa aj mladšieho brata dali do katolíckeho sirotinca. Veľký vplyv tam na mňa mala sestra Berarda. Jej postoj, z ktorého vyžarovala dobrota a vľúdnosť materinskej lásky, bol v detstve rozhodujúci pri formovaní mojej viery.

Vyše roka som bol v kňazskom seminári, lebo som sa chcel stať kňazom. Avšak rektor seminára spoznal, že na to nie som vhodný, a preto som musel ísť inou cestou. Som presvedčený, že dar sviatosti kňazstva je najväčšie privilégium, akým Kristus obdarováva človeka tu na zemi. Mám veľkú úctu ku kňazstvu. Práve vysvätený kňaz je oveľa významnejší ako prezidenti, predsedovia vlád, králi, najväčší podnikatelia a všetci veľkí tohto sveta. Lebo práve cez dar kňazstva nám Ježiš Kristus odpúšťa hriechy vo sviatosti zmierenia a sprítomňuje nám svoje vykúpenie v tajomstve Eucharistie, pričom sa s nami delí o svoj zmŕtvychvstalý život.

Vždy som bol veriacim človekom a uvedomoval som si, že ak nebudem mať dobré vzťahy s Bohom, nikdy nedosiahnem skutočné šťastie. Nikdy by som nebol úspešný v podnikaní bez moci ducha, ktorú som čerpal z modlitby a viery v Ježiša Krista. Od samého začiatku som vo svojom živote narážal na neustále ťažkosti. Mnohé z nich sa zdali byť skutočným knokautom. Len vďaka viere a modlitbe som vstával aj z najväčších kríz a vychádzal som z nich posilnený. Takáto nesmierna je sila viery, ktorú zakúšam každý deň. Bez ohľadu na to, ako veľmi som zaneprázdnený alebo unavený, vždy si nachádzam čas na modlitbu, na ruženec, na svätú omšu, a zakaždým sa pritom zregenerujem. Osobný kontakt s Kristom pri modlitbe je mojím najväčším pokladom.

Roku 1984 som prvý raz navštívil Medžugorie. Spolu s niekoľkými desiatkami pútnikov som bol svedkom zjavenia sa Panny Márie deťom v malej miestnosti na fare. Bolo to pre mňa výnimočné zakúsenie prítomnosti Márie, jeden z najväčších zážitkov, ktorý upevnil moju vieru a povzbudil ma k horlivejšej modlitbe.

A ďalšie štyri priority, ktorými sa riadite?

Druhú prioritu definujem ako spoločenskú, ide teda o môj vzťah k ľuďom. Najdôležitejším človekom hneď po Bohu v mojom živote je moja manželka a deti. Zosobášili sme sa 25. augusta 1962. Začiatky boli veľmi ťažké, príjmy veľmi skromné. Nemali sme vlastný dom, dlhé roky sme bývali v kempingovom prívese. Napriek skromným podmienkam sme boli veľmi šťastní, lebo skutočné šťastie neprinášajú peniaze, ale láska. Teraz, keď sme bohatí, sme toto šťastie nestratili, lebo vďaka modlitbe sme blízko pri Bohu a naša láska sa čoraz väčšmi prehlbuje.

Po manželke a deťoch nasledujú priatelia. V živote sa riadim zásadou: správaj sa k priateľom tak, ako by si chcel, aby sa oni správali k tebe. Často som svojím pracovníkom vysvetľoval, že úspech v podnikaní je možný len vtedy, keď bude dobrý výrobok, dobrá obsluha a v styku s klientmi sa bude aplikovať táto zásada! Byť zdvorilý a prívetivý k iným, pamätať na ich potreby – to som sa naučil v sirotinci od sestry Berardy. Etike a úctivému správaniu sa je potrebné naučiť sa. Nadriadený to musí učiť podriadených príkladom svojho života. Mojou životnou devízou je dôverovať ľuďom, lebo chcem v nich vidieť predovšetkým dobro, nie zlo. Avšak život ma naučil ešte jedno: keď zamestnanec stále prestupuje etické normy, treba s ním zaobchádzať tak ako s pokazeným jablkom. Bez ohľadu na jeho vábivý vzhľad a krásu viem, že by zničilo celý obsah koša, preto ho okamžite vyhadzujem pre dobro celej firmy, ale aj samotného zamestnanca.

Tretia priorita, ktorou sa v živote riadim, je starosť o správne a zdravé zmýšľanie. Nutnou podmienkou toho je čisté svedomie, ktoré umožňuje správne hodnotenie seba, prináša postoj radosti a optimizmu. Toto všetko napomáha k úspechu aj v oblasti podnikania. Okrem toho náš rozum sa potrebuje neustále cvičiť, učiť sa, získavať nové informácie, aby neprestajne rozvíjal svoje možnosti a intelektuálnu obratnosť.

Štvrtou prioritou je telesná obratnosť. Nezabúdam, že telo je chrámom ducha. Potrebuje správnu výživu a primerané zaobchádzanie. Telesné zdravie je Boží dar a nemožno ho ľahkomyseľne premárniť. Aby som si udržal dobrú kondíciu a telesnú obratnosť, 6 krát v týždni po desaťkilometrovom behu ešte 45 minút cvičím (okrem iného robím 150 zhybov). Dva razy týždenne končím beh vo fitness centre a hodinu tam cvičím. Venujem pozornosť aj správnej výžive. Zákusky jem len 11 krát do roka na sviatky a slávnosti. Postím sa. Nikdy sa neprejedám. Vďaka takému životnému štýlu napriek svojim 68 rokom mám výborné zdravie. Aj svojich spolupracovníkov povzbudzujem, aby sa starali o svoje zdravie a udržiavali si správnu telesnú hmotnosť. Svojho viceprezidenta Dicka Muellera som inšpiroval, aby v priebehu roka schudol 50 kg a pripravil sa na maratónsky beh v Baton Rouge. Sľúbil som mu, že ak ho prebehne, budem ho v cieli čakať so šekom na 50000 dolárov. Dick sa úlohy zhostil vynikajúco. Za rok schudol 50 kg nadváhy a po roku systematického tréningu sa mu podarilo prebehnúť celý maratón. Ako odmenu dostal odo mňa šek na sľúbenú sumu.

Mojou piatou prioritou sú financie. Ak budú splnené štyri predošlé podmienky, až potom je možný úspech v podnikaní. Som si tým istý tak, ako že po dni nastáva noc.

Mohli by ste povedať niečo o zakladaní novej katolíckej Univerzity Ave Maria na Floride?

(Pozn. prekl.: Rozhovor sa udial roku 2004 ešte pred otvorením univerzity, preto sú nasledujúce informácie v budúcom čase. Aktuálne informácie o univerzite nájdete na http://www.avemaria.edu.)

Táto univerzita bude postavená na troch základoch. Najdôležitejší z nich je duchovný rozmer, až potom rozmer vzdelávací a primeraná organizácia života študentov.

V súčasnosti je na mnohých katolíckych univerzitách zanedbaná spiritualita a starosť o prehlbovanie katolíckej viery študentov. V dôsledku toho študenti po skončení takejto univerzity majú často ešte slabšiu vieru ako pred štúdiom. Už 25 rokov pociťujem potrebu otvárania katolíckych vzdelávacích centier, ktoré by sa vyznačovali kresťanskou spiritualitou a starostlivosťou o prehlbovanie viery, aby mohla vznikať silná elita vodcov v Katolíckej cirkvi. Preto som v posledných rokoch vyčlenil 200 miliónov dolárov na stavbu novej univerzity a celú svoju energiu som sústredil na realizáciu tohto projektu, ktorý bude pravdepodobne ukončený roku 2006. Na Univerzite Ave Maria sa bude prednášať solídna katolícka teológia, úplne verná učeniu Cirkvi. Všetci naši študenti sa budú musieť v každom semestri zúčastňovať prednášok z teológie alebo filozofie. Boli vybraní najlepší prednášatelia teológie a filozofie, ktorí sú viazaní prísahou vernosti Magistériu Cirkvi a miestnemu biskupovi. Na území univerzitného mestečka budeme mať mnoho symbolov svedčiacich o tom, že je to katolícka škola. Bude tam postavený najväčší kostol v Severnej Amerike. Sme v etape budovania celého mesta a predpokladáme, že tam budú bývať katolíci, ktorí denne žijú svoju vieru. Už dnes 25 % študentov tvoria kňazi a zasvätené osoby. Plánujeme, že na území mestečka bude denne slávených 15 až 20 svätých omší, že tam bude neustála príležitosť k sviatosti zmierenia a ustavičná adorácia Najsvätejšej sviatosti. Budeme mať okolo 6000 študentov a usilujeme sa o to, aby to bola najlepšia univerzita v Spojených štátoch, cenená vyššie ako Harvard alebo Yale. Nechceme, aby bola najväčšia, ale najlepšia. Všetci študujúci budú bývať na internátoch, osobitne chlapci, osobitne dievčatá. Dôraz budeme klásť aj na športovanie, lebo to napomáha formovanie charakteru a výchovu mladých ľudí. Chceme mať študentov nielen z USA, ale aj zo zahraničia, z asi 100 štátov. Na území univerzity nebude možné predávať nijaké knihy a časopisy s pornografickým obsahom, ani antikoncepčné prostriedky.

Mnohokrát ste sa stretli so Svätým Otcom...

Ján Pavol II. je pre mňa najväčšou autoritou a skutočným hrdinom. Z jeho osoby vyžaruje svätosť, čo prežívam pri každom stretnutí. Z jeho rúk som prijímal Eucharistiu, a to sú chvíle, na ktoré nikdy nezabudnem. Niekoľko hodín po našom prvom stretnutí 7. mája 1987 sa vo mne zrodil nápad založiť Legatus – organizáciu združujúcu katolíckych podnikateľov. Úlohou jej členov je prehlbovať, prenášať do života a propagovať zásady katolíckej viery v im patriacich podnikoch, ako aj v osobnom a pracovnom živote.

V jednotlivých skupinách sa každý mesiac organizujú dni obnovy, raz do roka týždenné duchovné cvičenia a púť na nejaké známe pútnické miesto. Legatus znamená vyslanec, preto sa členovia tejto organizácie zaväzujú deliť sa o svoju vieru s inými skrze osobné svedectvo – dobré skutky a vysokú mravnú úroveň. V súčasnosti je členom organizácie 1800 podnikateľov v 58 skupinách v USA a v Kanade, v Taliansku a Írsku. Organizácia je určená výlučne pre katolíckych podnikateľov, ktorí majú firmy v hodnote najmenej 100 miliónov dolárov a aspo? 10 miliónov čistý ročný zisk.

Na jednom zo stretnutí s členmi Legatus Svätý Otec povedal: „Svet potrebuje autentických svedkov kresťanskej etiky v podnikaní. Cirkev vás povoláva k verejnému a vernému plneniu tejto úlohy.“

The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!