Z tmy do svetla

Autor: świadectwo,
Milujte sa! 8/2008 → Hnutie čistých sŕdc

Uverejňujeme druhú časť svedectva sexholika Pavla. Prvá časť ("Z priepasti hriechu do svetla") obsahovala opis vývoja jeho závislosti až do chvíle, keď sa rozhodol podstúpiť terapiu podľa metódy spoločenstva Anonymných sexholikov (skratka SA z anglického Sexaholics Anonymous). Predošlé pokusy o liečenie nemali efekt.

Po prečítaní článku, ktorý mi pomohol diagnostikovať moju závislosť na sexe, som povedal svojej manželke, že sa chcem zúčastňovať na stretnutiach závislých ľudí. Neoplývala nadšením, ale ani neodporovala. Išiel som na stretnutie. Nádej, ktorá ma hnala, bola oveľa väčšia ako hanba, ktorú som pociťoval. Okrem mňa prišli len dvaja ďalší účastníci. Dozvedel som sa, aké sú všeobecné pravidlá uzdravovania zo závislosti v tomto type spoločenstva. Riadilo sa prispôsobeným programom 12 krokov Anonymných alkoholikov (ďalej len Program). Tento Program môže byť použitý pri uzdravovaní z rôznych závislostí.

Predovšetkým som musel prijať fakt, že svoj boj so závislosťou som prehral a prehrám zakaždým, ak sa budem pokúšať bojovať s ňou sám. Musel som prijať fakt, že nijaká ľudská moc nemá šance v boji so závislosťou, že nenávratne som stratil kontrolu nad svojím životom a že len Boh ma môže od závislosti oslobodiť. Ďalej som sa dozvedel, že svoj život v abstinencii od závislosti si musím plánovať len v 24 hodinových úsekoch – ale každý deň. Na prvom stretnutí som sa dozvedel aj to, že v situácii, keď sa objavia pokušenia, musím sa kontaktovať s inými uzdravujúcimi sa sexholikmi a čerpať z ich skúseností.

Stretnutie pre mňa nebolo ani pozitívnym otrasom, ani rozčarovaním. Celkove som sa po ňom cítil celkom dobre. O niekoľko dní nato som prežil masturbačný úlet. Na druhý deň po ňom, ráno 8. septembra 2003 som sa rozhodol pravidelne chodiť na stretnutia.

Od začiatku mojej účasti na stretnutiach SA sa do môjho života natrvalo vrátila modlitba. Spočiatku to bola modlitba závislých: „Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem, odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem, a múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.“ Recitoval som ju spolu so skupinou na každom stretnutí, ale čoraz častejšie aj sám. Program odporúčal modlitbu. Spočiatku som ju používal len na to, aby som sa odvracal od pokušení. Nemal som hlbšie náboženské pocity. Program mi však odhalil, že moje doterajšie prežívanie Boha obsahovali istý zásadný omyl. Spočiatku som nechápal jeho podstatu; jednoducho som uveril, že celý môj svetonázor bol deformovaný závislosťou.

Po krátkom čase sa ukázalo, že sa modlím čoraz častejšie, že často to robím podvedome, že sa začínam modliť textami Cirkvi (Zdravas’, Mária, Otče náš...), ktoré som poznal ešte z detstva a mladosti. Bolo to pre mňa o to zarážajúcejšie, že keď som sa búril proti Cirkvi ako takej, osobitne som sa búril proti mariánskemu kultu. V tomto čase som sa svojho odporu nezriekol, ale zároveň som sa modlil Zdravas’, Mária.

Záchrana v Programe

Po viac ako troch mesiacoch sa objavili koncentrované abstinenčné príznaky – v podobe strachu, záchvatov paniky, nespavosti, bolestí hlavy a celkového oslabenia organizmu, ktoré sa prejavilo v ťažkom priebehu vírusových ochorení. Tieto príznaky som všeobecne pokladal za ľahšie ako tie, ktoré som zažil na začiatku deväťdesiatych rokov. Spôsobilo to najmä to, že metódy vypracované v AA, vhodne prispôsobené pre sexholizmus, mi prinášali úľavu v utrpení.

Keď som sa pozviechal po prvej kríze, pochopil som, že ďalšiu nedokážem prežiť, ak nebudem Program praktizovať intenzívnejšie. Pretože na mojich „materských“ stretnutiach som nemal možnosť obrátiť sa na ľudí s dlhým obdobím nepretržitej abstinencie, využil som kontakty jedného z členov skupiny a išiel som na stretnutie Anonymných narkomanov, o ktorých som vedel, že používajú rovnakú metódu ako AA. Tam som si všimol, že dokonale chápem všetky vyjadrenia ľudí závislých od chemických prostriedkov a že tí ľudia chápu mňa. Dodnes o sebe hovorievam, že som zvláštny prípad narkomana, ktorý produkuje drogu vo vlastnom mozgu. Odvtedy som niekoľko desiatok mesiacov čerpal hlavne z podpory uzdravujúcich sa narkomanov. Pritom som sa nevzdal účasti na stretnutiach ľudí závislých na sexe, ale veľmi jasne som cítil, že silu a nádej čerpám najmä od Anonymných narkomanov. Rozhodujúcou bola pritom skutočnosť, že v skupine narkomanov bolo niekoľko ľudí, ktorí sa trvalo a neodškriepiteľne uzdravovali.

Medzi stálymi účastníkmi narkomanských stretnutí som si všimol človeka, ktoré cesta uzdravovania bola pre mňa osobitne príťažlivá: mal ženu a deti, stále zamestnanie, dlho abstinoval a mal pekný vzťah k životu napriek mnohým ťažkostiam. Navyše sa pokladal aj za sexholika, pričom tvrdil, že aj v uzdravovaní od svojej závislosti na sexe prežíva niekoľkoročné obdobie nespochybniteľnej triezvosti. To, že bol praktizujúci katolík, mi napodiv (celý čas som bol nepriateľsky nastavený voči Cirkvi) vôbec neprekážalo. Tu musím vysvetliť, že vo všetkých hnutiach založených na AA zaväzuje pravidlo tzv. sponzoringu, v súlade s ktorým skutočne sa uzdravujúci podporujú menej pokročilých, pričom sa s nimi delia o svoje skúsenosti. Tak som svojho nového známeho poprosil o sponzoring a on bez váhania a s radosťou súhlasil.

V tom čase som na radu iných závislých prečítal knihu Grahama Maya Závislosť a milosť. Jej čítanie mnou hlboko otriaslo. Osobitne som si uvedomil, že podľahnutím zlozvyku som sa klaňal „cudziemu bohu“, že som hrešil proti prvému prikázaniu, keď som na prvé miesto vo svojom živote postavil pôžitok. Pochopil som aj to, že utrpenie či nenaplnenie v pozemskom rozmere sa týka všetkých ľudí, že v tomto ohľade nie som nijaká výnimka a že moje konečné naplnenie sa môže uskutočniť až po mojej smrti, keď bude duša v spoločenstve s Bohom. Tiež som spoznal, že som prijímateľom Božej milosti a že môj život má hlboký význam v nepreniknuteľnom Božom pláne. Takže moja choroba aj utrpenie majú zmysel – hoci aj taký, že cez svoje trpké skúsenosti môžem pomôcť iným.

Sumarizácia

Práca na programe pod vedením sponzora mi odhalila rozsah spustošenia, ktoré sexholizmus v mojom živote spôsobil. Keď som sa pozeral na rad epizód z mojej minulosti notorika, nedokázal som ich opísať ináč ako šialenstvo alebo posadnutosť. Až vtedy som uzrel monštruózny rozsah tohto javu. Dosť presne som spočítal, že súčet času, ktorý som venoval svojej náruživosti skutkami i myšlienkami, presiahol štyri roky. Nechcelo sa mi to veriť, ale najopatrnejšie odhady mi zakaždým dávali najmenej taký výsledok. Suma materiálnych strát, tak priamych ako aj nepriamych, spolu činila niekoľko stotisíc zlotých. K tomu treba pripočítať rôzne neúspechy v oblasti môjho vzdelania a odborného rastu, ktoré napokon viedli k úplnému prepadu mojich vedomostí a schopností. Lebo napriek tomu, že som skončil štúdium, naučil sa jazyky atď., neskôr v rámci svojho podnikania som takmer výlučne robil len ťažké manuálne práce... Moje manželstvo sa nachádzalo v ruinách, mal som základné problémy v nadväzovaní citového kontaktu s vlastnými deťmi. Neprestajne som sa o všetko hádal s rodičmi. Nemal som nijakých priateľov, okrem toho moje podnikanie sa skočilo krachom a veľmi som sa zadĺžil... Moja schopnosť nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi počas aktívnej závislosti úplne zanikla, moja schopnosť prežívať krásu a dobro odumrela... Vzťah s Bohom bol z mojej strany prerušený. Veľmi som zanedbal svoje telesné zdravie. Moja psychika nefungovala správne. Nebol som schopný vykonávať základné životné funkcie (práca, štúdium, pomoc rodine). Zistil som, že život sa mi úplne vymkol z rúk. Skrachoval som v každom význame tohto slova...

Zvestovatelia obrody

Súčasne mi však práca na Programe umožnila vidieť, že moja niekoľkomesačná úplná sexuálna abstinencia začína prinášať prvé príznaky obrody. Prvý raz v živote som nadviazal blízky vzťah s deťmi. Pamätám si deň, keď som sa s nimi prvý raz s chuťou hral. Okrem toho som sa zmieril s otcom a značne sa zlepšili moje vzťahy s mamou. Určité zlepšenie zaznamenal aj vzťah s manželkou, aj keď nič nebolo jednoduché. Hoci som totiž dosiahol úplnú abstinenciu od sexu, nebol som tým oslobodený od povahových chýb, najmä od monštruózneho egoizmu, ktorý bol za mojou závislosťou vždy ukrytý a ktorý ju posilňoval. V novej situácii boli moje chyby pre moju ženu veľmi nepríjemné.

Po pol roku abstinencie som začal likvidovať svoje stratové podnikanie. O svojej chorobe som povedal rodičom. Prijali to s pochopením a láskou. Keď sa dozvedeli o mojej finančnej situácii – napriek pokročilému veku a napriek tomu, že som ich o to ani nesmel poprosiť –, prevzali na seba všetky moje dlhy. Začal som ľudí úprimne prosiť o pomoc – a začalo sa mi jej dostávať. Dobrý človek mi pomohol nájsť prácu. Okrem toho ma práca na Programe posilňovala v nádeji, že zmena k lepšiemu je nielen možná, ale že je priam zaručená pri splnení určitých podmienok.

Čoraz viac som sa modlil. Všimol som si, že osobitne mi pomáha modlitba Zdravas’, Mária... – neraz som pri jej recitovaní zistil, že dotieravé myšlienky miznú, zažíval som upokojenie alebo zmiernenie bolestí utrápenej hlavy. Začal som si uvedomovať, ako veľmi som si sfalšoval obraz celého sveta, ako veľmi som sa usiloval nevidieť, že Boh je láska... Prvý raz v živote som si prečítal Nový zákon, čo významne posilnilo moju vieru v Božiu dobrotu. Pri práci na Programe som sa naučil zverovať svoju vôľu i celý život Bohu.

V novej práci som sa udržal, časom som dokonca postúpil, aj manželka začala zarábať. Dostali sme sa z finančných ťažkostí. Napriek tomu moja nálada bola veľmi premenlivá. Strach a nespavosť tvorili v prvých rokoch môjho uzdravovania dosť stabilný prvok môjho života. Každá prestávka v práci na Programe sa prejavovala krízou v podobe vystupňovania týchto príznakov, problémami so sústredenosťou a všeobecnou citovou rozháranosťou. Aj preto som sa usiloval zúčastňovať sa tak na stretnutiach ľudí závislých na sexe, ako aj na stretnutiach narkomanov. Na stretnutiach sexholikov som sa cítil čoraz nepríjemnejšie. Necítil som sa bezpečne, keď počas stretnutia niekto začal relativizovať pojem abstinencie a triezvosti alebo priamo a otvorene hovoril, že uzdravenie sa dá dosiahnuť homosexuálnym vzťahom.

Na jeseň roku 2005 smerovanie tohto spoločenstva sa pre mňa stalo neprijateľným. V podstate sa rozpadlo a veľká časť jeho členov sa pripojila k americkému spoločenstvu so skutočne krásnym názvom, ale s filozofiou uzdravenia spočívajúcou v tom, že každý si sám sebe definuje abstinenciu a triezvosť. Predošlé neupresnenie pravidiel ustúpilo programovému relativizmu, ktorý je vždy zlý, ale v prípade ľudí so závislosťou je priam vražedný.

Spolu s niekoľkými ďalšími závislými na sexe som vtedy podporil spoločenstvo Anonymných sexholikov (SA) v Poľsku, vďaka čomu sa na jeseň roku 2005 začali uskutočňovať jeho pravidelné stretnutia. Podstatné pre mňa bolo to, že len Anonymní sexholici definujú sexuálnu abstinenciu ako zdržanie sa všetkých skutkov závislosti a že vo vzťahu k pojmu sexuálnej triezvosti tvrdia, že ju možno dosiahnuť len úplným celibátom alebo realizáciou lásky v manželstve. V tomto spoločenstve som sa začal cítiť ako doma. Odvtedy som sa už zriedkavo zúčastňoval na stretnutiach iných 12-krokových hnutí a sústredil som sa na uzdravovanie v SA. Vtedy som už nielen sám pracoval pod vedením svojho sponzora, ale aj sám som ako sponzor pomáhal v práci na Programe iným anonymným sexholikom.

Objavenie hĺbky

Ubiehali mesiace a vo mne sa v dôsledku práce na Programe diali ďalšie pozitívne zmeny. V decembri 2005 napriek tomu, že roky som sa vôbec nezúčastňoval na živote Cirkvi, som pocítil potrebu urobiť si generálnu spoveď. Bola pre mňa hlbokým zážitkom. Znamenala obrat v mojom živote – vrátil som sa do Cirkvi. Moje od času dospievania trvajúce bolestné pochybnosti vo veciach viery sa začali postupne vytrácať. Nielen sviatosti, ale samotná prítomnosť v Cirkvi mi začala prinášať pokoj. Spovedník ma upozornil, že dátum začiatku môjho uzdravovania je symbolický (sviatok Narodenia Panny Márie). Pocítil som, že nikdy som nebol sám. Pán Boh ma ako otec z podobenstva o márnotratnom synovi neustále obdarovával milosťou – len ja som sa na ňu nechcel otvoriť. Od tej spovede čoraz pravidelnejšie pristupujem k sviatostiam. Starám sa tiež o to, aby aj moje deti vyrastali v Cirkvi. Pomoc synovi pri príprave na prvé sväté prijímanie bola pre mňa nádherným zážitkom.

Takto povzbudený som ďalej pracoval podľa metódy 12 krokov SA. Diali sa ďalšie zmeny k lepšiemu. Postupne sa strácali tie moje postoje, ktoré mi odoberali pokoj duše. Osobitne som odvrhol vieru v nutnosť súperiť s inými, vieru v to, že súperenie je hlavný zákon, ktorým sa riadi tento svet, že slabšími treba pohŕdať a nezasluhujú si nič dobré, že ľudia majú rôznu hodnotu v závislosti od takých či onakých vlastností. Stratilo sa moje presvedčenie, že muž musí mať sex, aby si upevňoval svoju mužskosť, že pohlavný styk je fyziologická nutnosť. Na rozdiel od obdobia aktívnej závislosti sa necítim ani sám, ani neprispôsobený zvyšku sveta, mám mnoho kamarátov a priateľov. Veľmi rád obdivujem krásy prírody, rád sa smejem. S myšlienkou na zabezpečenie svojej rodiny som začal nové štúdium.

Zlepšil sa aj môj vzťah s manželkou. Začala sa mi veľmi páčiť a priťahovať ma. Prvý raz v živote som pri jej objímaní pocítil lásku. Keď v jej blízkosti prežívam vzrušenie, nepociťujem nutkanie okamžite sa sexuálne uvoľniť. Som vtedy nežný a trpezlivý. Moja sexuálna oblasť po rokoch uzdravovania dosiahla také očistenie, že sa mi zdalo, že môžem svoju lásku vyjadriť sexom. Tieto nádeje však boli predčasné vzhľadom na zranenia mojej manželky a na moju nezrelosť. Obaja znášame následky mojej závislosti. Zmätok, ktorý spôsobila, nám v minulosti znemožnil skutočne sa navzájom poznať. Teraz občas obaja prežívame šoky, keď odhaľujeme pravdu o druhej strane. V tejto súvislosti proces nášho telesného zblíženia je akosi zabrzdený. Netrápim sa tým, hoci túžim po plnom zjednotení s manželkou. Viem, že Boh vo svojej múdrosti a láske vybral pre nás najlepšie riešenie. Vďaka literatúre SA dobre viem, že sexuálnou zdržanlivosťou nič nestrácam. V poslednej dobe som sa začal pravidelne modliť za svoju manželku, v dôsledku čoho sa na ňu už nehnevám toľko ako v minulosti. Sme manželmi osemnásť rokov, ale len v apríli 2007 sme sa prestali hádať.

Po prepracovaní sa cez etapy práce na Programe, ktoré sa týkali mojich zranení a charakterových chýb, teraz skúmam krivdy, ktoré som spôsobil iným ľuďom. Pracujem na otázke zadosťučinenia a nápravy vzťahov. Urobil som si analýzu života z pohľadu pocitov krivdy, ktoré som mal voči niektorým ľuďom, voči Bohu a voči sebe samému. Ako nutnosť sa ukázalo každodenné praktizovanie odpúšťania. Zistil som, že za mojou závislosťou, za strašným utrpením, ktoré som spôsobil Bohu, sebe a iným, sú charakterové vady, ktoré možno zhrnúť do siedmich hlavných hriechov. Najpodstatnejšou z nich sa v mojom prípade nejaví žiadostivosť, ale pýcha. Ona bola autorkou scenára priebehu mojej choroby. Dnes sa musím učiť pokore.

***

Závislosť je rakovinou duše, ktorej rast možno zastaviť, avšak nikdy nemožno raz a navždy odstrániť z vnútra človeka jej spúšťací mechanizmus. Viac ako štyri roky som abstinent, ale viem, že ten mechanizmus vo mne drieme. Pán Boh niekedy uzdravuje priamo, osobitne cez sviatosti, ale aby to mohol urobiť, človek sa musí otvoriť pôsobeniu milosti. No závislí ľudia to vo veľkej väčšine nerobia. Tvrdošijne sa tomuto otvoreniu bránia. Ani ja som to nechcel urobiť. Program 12 krokov SA sa v mojom prípade prejavil ako liek na odpor.

Istý anonymný sexholik nazval Program 12 krokov „duchovnými cvičeniami vo verzii pre zvlášť zatvrdlivých a vzbúrených hriešnikov“. Mám rád túto metódu. Vďaka Božej milosti jej vďačím za život.

Pavol, sexholik

The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!