Čo je najdôležitejšie

Autor: świadectwo,
Milujte sa! 8/2008 → Hnutie čistých sŕdc

Svojho manžela som spoznala, keď som mala 16 rokov. Vtedy som si ani nepomyslela, že o osem rokov budeme stáť pred Bohom a prosiť ho, aby požehnal náš zväzok.

Bola to skôr mladícka známosť, ktorá na svojom začiatku vôbec nemala prognózu takého konca. Postupom času sme pomaly dozrievali k rozhodnutiu zosobášiť sa. Kým sme však dozreli, prešlo veľa času. Keď sme boli spolu v rôznych životných situáciách, prežívali sme chvíle radosti aj smútku. Celý čas nás sprevádzali choroby rodičov a iné ťažké okolnosti, čo nám pomohlo, že sme sa mohli lepšie spoznávať a uvedomiť si, že v každej situácii sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť. Keď môj chlapec odišiel na vojnu, pochopila som, že mi veľmi chýba, a začala som rozmýšľať o spoločnej budúcnosti.

Jeden večer som spala u sesternice. Boli sme samé a pred spaním sme sa dlho rozprávali. Nakoniec mi dala do rúk Milujte sa!, lebo vedela, že hoci ten časopis nepoznám, rada si ho prečítam. Na druhý deň doma, keď som čítala článok za článkom a svedectvá o čistote, uvedomila som si, že by som chcela počkať so sexom do svadby. Len som nevedela, ako to povedať svojmu chlapcovi. Napokon som sa vzchopila, prečítala som mu niekoľko článkov z Milujte sa! a povedala som mu, po čom túžim. Najprv sa zamračil a pozrel sa na mňa, akoby som hovorila o niečom, čo si vôbec nevie predstaviť, ale po krátkom rozhovore súhlasil, že keď to chcem, tak sa prispôsobí. Moja túžba zachovať si predmanželskú čistotu bola taká veľká, že keby nesúhlasil, bola som rozhodnutá radšej sa s ním rozísť, než ustúpiť. Keď však povedal, že bude čakať hoci aj do sobáša, vydýchla som si. Nikdy ma na sex nenahováral a vždy hovoril, že bude čakať, že chápe a že pre neho sú dôležitejšie veci ako sex. Vďaka tomu som vedela, že som preňho dôležitá a že mu na mne naozaj záleží. Tešila som sa, že je iný ako väčšina chlapcov v jeho veku.

Prechádzali ďalšie mesiace našej známosti, až napokon nastal deň, keď ma môj chlapec požiadal o ruku. Určili sme si dátum sobáša. Rok pred ním sme sa spolu vydali na pešiu púť do Čenstochovej, aby sme svoje zasnúbenie zverili do rúk Panny Márie. Počas putovania som sa Márie pýtala, že muž, s ktorým som, je ten, ktorý sa má stať mojím manželom. Vždy som Pannu Máriu prosila o radu, lebo len Prozreteľnosť vie, čo je pre mňa dobré. Vedela som, že ak nastane deň nášho sobáša, tak to tak malo byť.

Po návrate z púte sme sa začali pripravovať na uzavretie manželstva. Chodili sme na sobášne náuky, pričom sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých vecí. Vtedy som prehĺbila aj poznanie toho, aké dôležité je zachovať predmanželskú čistotu, a radovala som sa, že v našom vzťahu to tak bude.

Blížil sa dátum nášho sobáša, no ja som začala mať gynekologické problémy. Diagnóza: cysty na vaječníkoch. Podstúpila som liečbu, ale moje myšlienky sa začali točiť okolo obavy, či budem môcť mať deti. Táto otázka ma tak prenasledovala, že v podstate som si nahovorila, že nebudeme mať deti. Pokračovala som však v liečbe a zároveň som bola taká vyťažená písaním magisterskej práce a prípravami na sobáš, že sa mi podarilo odsunúť čierne myšlienky.

Napokon nastal deň nášho sobáša. Vedela som, že takto sa v mojom živote uskutočňuje Božia vôľa. Po slávnostnej svätej omši bola hostina a po nej dlho očakávaná svadobná noc. Potom sme išli do hôr a čoskoro po návrate som zistila, že sa vo mne deje niečo krásne. Ukázalo sa, že Boh nás vo svojej dobrote obdaroval vytúženým potomstvom. Ani som nemohla uveriť tomu, že v podstate naše prvé manželské spojenie bolo také plodné. Bola to pre nás veľká odmena za zachovanie predmanželskej čistoty. Dnes som v 20. týždni tehotenstva a – vďaka Bohu – všetko je zatiaľ v poriadku.

Verím, že Pán Boh nás vedie, zvlášť v najťažších chvíľach života. Pocítila som to, keď som sa v práci úprimne priznala, že čakám dieťa. Počula som „poďakovanie“ za spoluprácu. Napriek tomu, že sa dobre cítim a že sa po materskej dovolenke chcem vrátiť do práce, odmietli so mnou podpísať zmluvu... A hoci mi je to ľúto, lebo to bola práca, o akej som vždy snívala, dúfam, že Božia vôľa bola práve taká. Najdôležitejšie je dieťa a všetko ostatné sa s Božou pomocou vyrieši.

Ďakujem Panne Márii, že nám vyprosila toľko milostí, že môžem pod srdcom nosiť dieťa, po ktorom sme tak túžili. Ďakujem Bohu, že nás zachránil od smil­stva pred sobášom, že sme sa navzájom darovali ako svadobný dar. Pre mňa niet nič krajšie ako vedomie, že pre svojho manžela som prvou a dlho očakávanou ženou.

Prosím vás o modlitby za naše dieťa, ktoré sa počalo z Božej vôle, aby sa narodilo zdravé a mohlo rásť na Božiu slávu.

čitateľka

The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!