 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: Mirosław Rucki,
Všetci vieme, že Kristus obetoval svoj život za nás, za naše hriechy. Zabúdame však na to, že len vďaka súhlasu svojej Matky a vďaka jej otvorenosti na plodnosť sa Ježiš mohol stať skutočným človekom, aby nás tak vykúpil. Je zvláštne, že keď si uctievame Máriu, zabúdame na to, čo ju urobilo hodnou takej veľkej úcty: viera v Boha a ochota odovzdávať život. Keď jej anjel Gabriel oznámil počatie a porodenie Ježiša, Mária vyjadrila len údiv: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ A ako niektoré dnešné ženy reagujú na správu o neplánovanom tehotenstve? „Podraz! Čo budem robiť? A čo moja práca? Moje plány? Peniaze? Bývanie? A čo povedia ľudia?...“ Samozrejme, možno vymenovať mnoho príčin tohto stavu. Časť z nich bude pozitívna, časť negatívna. Všeobecne sa tvrdí, že v tamtej dobe boli ženy diskriminované, že nemohli robiť nič iné, len rodiť deti a prať plienky. Dnes môžu ženy študovať, byť zamestnané a na vysokých postoch, angažovať sa v spoločenskom i politickom živote. Vďaka tomu sa osobnostne rozvíjajú a dosahujú odborné úspechy. Avšak to sa deje za cenu straty niečoho, čo je najdôležitejšie – tým niečím je materinská láska. Ide o to, že v Božích plánoch práve láska má byť hnacím motorom rozvoja ľudskej osobnosti a jej dozrievania k plnému šťastiu. V opise stvorenia vnímame diametrálny rozdiel medzi tým, ako Boh tvoril človeka, a tým, ako povolával k existencii iné bytosti. Keď stvoril človeka, stvoril jedného muža a jednu ženu a im prikázal rozmnožovať sa a napĺňať zem ľudskými bytosťami (Gn 1, 27 – 28). Prečo? Vari Boh nemohol stvoriť mnoho ľudí naraz, ako to urobil v prípade zvierat či rastlín? Určite mohol, ale chcel to robiť v spolupráci s ľuďmi, skrze lásku a rodičovstvo. Rodičovstvo je totiž osobitným druhom lásky, ktorá spočíva v „nezištnom sebadarovaní“. Ide v nej o obdarovávanie – oddanie seba celého (celej) manželke/manželovi s cieľom obdarovať ju (ho) svojou láskou a vytvoriť podmienky, v ktorých by Boh mohol povolať k existencii nového človeka. Veď neodškriepiteľne práve život je tým najcennejším darom, ktorý sme kedysi od kohosi dostali. Ak napriek tomu odmietame tento dar dať vlastným deťom, je to s nami zlé. Keď odporujeme Božím plánom a odmietame rodičovstvo, páchame ťažký hriech. Veď Boh nás požehnáva slovami: „Ploďte a množte sa“ a očakáva, že s radosťou splníme toto poslanie, ktoré prináša šťastie. Sú však aj takí, ktorí sa cieľavedome nechávajú sterilizovať, a to za nemalé peniaze. Tvária sa, že jedno dieťa je už bremeno nad ich sily – a dve deti je už šialenstvo. Väčší počet detí si podľa ich slov dovoľujú len nezodpovední rodičia. No v podstate sa ukazuje, že v nich jednoducho niet lásky, nemajú sa teda o čo podeliť s deťmi. Preto ich ani nechcú, pokladajú ich za votrelcov, bremeno či prekážku pri uskutočňovaní svojich životných plánov. Čím sú však naše životné plány, ak v nás niet lásky, ktorá má svoj prameň jedine v Bohu? Čím sú naše úspechy, ak sa nemôžeme deliť o svoju lásku s malým dieťaťom? Aký je úžitok z našej angažovanosti v spoločnosti, ak nie sme schopní prijať do svojho domu a uviesť do sveta nového človeka – naše vlastné, Božie dieťa? To všetko nemá veľkú hodnotu... Súhlasím, že dieťa treba kŕmiť, šatiť, zabezpečiť mu strechu nad hlavou i štart do života. Chápem aj to, keď mi ľudia vysvetľujú, že nemôžu dieťaťu niečo dať, a preto sa vyhýbajú tehotenstvu. A skutočne: ak nemajú v sebe lásku, nemajú svojmu dieťaťu čo dať. Zabúdajú, že „blaženejšie je dávať, ako prijímať“ (Sk 20, 35). Odriekajú si radosť byť pre svoje deti kýmsi výnimočným. Nezakúsia šťastie matky, ktorá vidí prvé krôčiky svojho dieťaťa, počuje prvé slová z jeho úst, vidí milujúce očká plné vďačnosti a radosti zo života... Neprežijú ten veľký pocit vzájomného puta, keď dieťa nemôže bez mamy urobiť ani krok, keď k nej uteká s každým aj najmenším problémom i s najväčšou radosťou. Nezakusujú šťastie a hrdosť na každý úspech dieťaťa, z neohrabaných kresieb plných lásky, z jednoduchých venčekov urobených pre jedinečnú mamu a milovaného otca. Nebudú sa môcť tešiť z pohľadu na spoločné hry svojich detí, nebudú svedkami ich hádok, nebudú počúvať ich vzájomné žalovanie a spory, kto komu čím ublížil. Nikdy nepocítia hrdú radosť, akú prežívajú otcovia a matky, ktorí pomohli svojej ratolesti vyriešiť nejaký problém – pre nich smiešny a hlúpy, no pre dieťa obrovský a ubíjajúci. Ľudia s takýmto myslením sa nedajú Bohom prekvapiť. Všetko chcú mať naplánované a usporiadané. Keď Boh chce obdarovať rodičov najväčším darom, akým je dieťa, musí si najprv vypočuť, čo im chýba, kým sa prípadne rozhodnú prijať ho. Mária sa nezaoberala všelijakými otázkami, ako to robia dnešné ženy, ktoré stále rozmýšľajú nad štúdiom, prácou, bývaním, autom, dôchodkom, ale súhlasila s Božou ponukou a stala sa ženou aj matkou. Preto sa modlime, aby všetci manželia boli tak ako Mária ochotní prijať a obdarovať láskou každé dieťa, aby všetky počaté deti boli prijímané s láskou bez ohľadu na určený termín sobáša či spoločenskú blamáž. Kto v takých situáciách bude dôverovať Bohu, nebude sklamaný. Vari sú manželia, ktorí sa uzatvárajú na prijatie dieťaťa, v ťažšej situácii ako Panna Mária? Skutočne takým ľuďom chýba láska a veľkodušnosť, aby prijali prvé či ďalšie dieťa? Skutočne sú až takí uzavretí na prijatie skutočného šťastia? Len manželia zjednotení s Bohom môžu odhaliť hĺbku svojho povolania a naplniť ho. Boh, ktorý je prameňom lásky, jednoty a pokoja, vám chce udeliť všetky potrebné milosti a pozýva vás dnes k dôvernému vzťahu s ním skrze každodennú spoločnú modlitbu, svätú spoveď a sväté prijímanie. Zverte mu všetky svoje ťažké situácie, ktoré v manželstve a v rodine prežívate. Môžete to urobiť aj vstupom do Hnutia čistých sŕdc manželov. Ak to chcete urobiť, choďte na spoveď a po prijatí Ježiša v Eucharistii sa spoločne pomodlite Modlitbu zasvätenia: „Pane Ježišu, ďakujeme ti, že nás bezhranične miluješ, čím nás chrániš pred zlom, dvíhaš z pádov a uzdravuješ naše rany. Odovzdávame ti seba, svoju pamäť, rozum, dušu, telo. Sľubujeme nikdy nezabúdať, že tvoja prítomnosť vo sviatosti manželstva je naším najcennejším pokladom a že len u teba nájdeme liek a silu na prekonávanie všetkých ťažkostí a kríz. Preto sa chceme každý deň s tebou stretávať pri modlitbe a čítaní Svätého písma, v častom svätom prijímaní a pri adorácii pred Najsvätejšou sviatosťou. Chceme pravidelne pristupovať k sviatosti zmierenia, nepodliehať znechuteniu a hneď vstávať z každého hriechu. Zaväzujeme sa nikdy nečítať, nekupovať a neprezerať si časopisy, programy a filmy s pornografickým obsahom, nepoužívať nijaké antikoncepčné prostriedky a vždy byť pripravení prijať každé dieťa, ktoré chceš ty, Pane, povolať k bytiu. Ježišu, uč nás systematickej práci na sebe, daj nám schopnosť ovládať naše sexuálne hnutia a pocity. Prosíme ťa o odvahu každý deň kráčať proti prúdu, aby sme sa vždy vyhýbali všetkému, čo vytvára závislosť a zotročuje – predovšetkým alkoholu, drogám a cigaretám. Uč nás konať tak, aby najdôležitejšia v našom živote bola láska. Panna Mária, naša Matka, veď nás cestami viery k jedinému prameňu lásky, k Ježišovi. Podľa príkladu Božieho služobníka Jána Pavla II. sa ti chceme úplne zasvätiť: „Celý tvoj, Mária!“ Do tvojho Nepoškvrneného Srdca skladáme seba, všetko, čím sme, každý náš krok, každú chvíľu nášho života. Amen.“ Veľmi vás prosíme, aby ste našu redakciu informovali o svojom vstupe do HČSM a poslali nám svoju adresu, dátumy narodenia a dátum vstupu do HČSM, aby sme vás mohli zapísať do Knihy čistých sŕdc, pravidelne sa za vás modliť a poslať vám osobitné požehnanie. Nech vám Panna Mária, Kráľovná rodín, vo všetkých ťažkostiach každodenného života vyprosuje všetky potrebné milosti a Božie požehnanie na každý de?! The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
