 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: świadectwo,
Tanec je mojou vášňou. Chcela som mu podriadiť veľkú časť svojho života, kvôli čomu som zo svojho vedomia vytisla dokonca aj materstvo. Pred štyrmi rokmi som prijala Ježiša ako svojho jediného Pána a Spasiteľa. No nepodriadila som mu každú oblasť, do ktorej by mohol vstúpiť so svojím zázračným pôsobením. Pevne som verila, že Boh koná v živote človeka a mení to, čo sa mu v ňom nepáči, a bála som sa, že Bohu sa možno nepáči moja angažovanosť v párových tancoch. Tréningy častejšie ako svätá omša, vystúpenia a napokon kult vyšportovaného tela súperili o prvenstvo s túžbou lepšie poznať Boha a čisto vnímať iných ľudí. Chcela som vidieť vnútro, ale videla som vonkajšok. Napokon nastal čas, keď mi Pán prikázal vybrať si. Na jednej strane boli moja milovaná práca a tanečné prostredie, na druhej Boh a neznámo. Modlitba mnohých ľudí mi umožnila vybrať si správnu cestu. Urobila som krok do priepasti a ukázalo sa, že som natrafila na most. Je jasné, kto ho tam postavil! Počas ďalšieho týždňa som dostala tri ponuky práce, o ktorých sa mi nikdy ani nesnívalo. Umožnilo mi to priblížiť sa k Pánovi, no kdesi v hĺbke ostával akýsi strach. S čím súvisel? Nuž nevedela som si predstaviť, že by som sa mala stať matkou. Veď s tým by súviselo prerušenie zamestnania, strata formy, zmena postavy, a v krajnom prípade možno aj úplné zrieknutie sa tanca a venovanie sa výchove detí. No v takom prípade by som svoje deti celý čas vinila zo straty môjho „pokladu“: postavy, obratnosti, kariéry. Nechcela by som im ani sebe takto krivdiť, preto by bolo lepšie, keby som nemala deti. Tak som uvažovala. Pod vplyvom vnútorného nabádania som išla na duchovné cvičenia Hnutia čistých sŕdc. A tam som raz sledovala šťastnú rodinku s veselou kopou detí. Najväčší dojem na mňa urobila mladá mama tej kopy, ktorá sa zriekla svojej sľubnej kariéry a dala sa – nie, zasvätila sa výchove detí. Čerpala z toho toľko lásky, že ňou až žiarila vo svojej kráse. „Veď práve láska je zmyslom života,“ pomyslela som si a rozhodla som sa úplne odovzdať „len moju“ oblasť tanca. Nech Pán s ňou urobí, čo chce. A ja dúfam, že ma naplní takou láskou k mojim budúcim deťom, že tanec sa mi pri nej bude zdať len ako príjemný dodatok. Myslím si, že moja modlitba bola vyslyšaná, lebo prvý raz v živote som sa cítila schopná duchovne si adoptovať počaté dieťa. Zarážalo ma, prečo som to toľko rokov nedokázala – veď desiatok ruženca denne a krátka modlitba nie je tak veľa v porovnaní so záchranou života. Napriek tomu bol vo mne vzdor. Bol. Už nie je... Okrem toho každodennou účasťou na svätej omši Boh uzdravuje môj pohľad na iných ľudí. Je to veľmi dlhý proces a vyžaduje si veľa úsilia. Učím sa vždy hľadať Krista vo svojom blížnom, veď ak vzťahy s ľuďmi nebudú v poriadku, potom aj vzťah s Bohom bude slabý a nestály, založený na predstavivosti, nie na pravde. Preto si volím pravdu o sebe, o iných, o Všemohúcom. Agneška The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
