 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: ks. Andrzej Trojanowski TChr,
Otec Augustín, čítam tvoje dielo O kresťanskom učení a od údivu neverím vlastným očiam. To, čo si pred poldruha tisícročím napísal o poverách, je také aktuálne, akoby si to napísal dnes. Svätý Augustín (354 – 430) si ako mladý muž myslel, že kresťanstvo je náboženstvo nehodné vzdelaného človeka. V mladosti sa dopustil takmer každého hriechu. Nič – ani ľudská láska, ani vzdelanie, ani prestíž, ani veľké zisky – mu neprinášalo šťastie. Prežíval hlbokú duchovnú prázdnotu. Jedného dňa natrafil na výrok svätého apoštola Pavla: „Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí“ (Rim 13, 13 – 14). Vo svojich Vyznaniach napísal: „Keď som tie slová prečítal, do môjho srdca akoby po lúči zostúpilo svetlo dôvery, v ktorom sa celá temnota pochybností okamžite rozplynula.“ Po svojom radikálnom obrátení prijal krst, predal svoj majetok a rozdal chudobným. Stal sa kňazom, neskôr biskupom, učiteľom a spisovateľom. Výsledkom jeho práce je vyše sto znamenitých diel, ktoré sa zaoberajú najťažšími a najdôležitejšími teologickými a filozofickými problémami. Hľa, ako tento slávny učiteľ Cirkvi vysvetľuje otázku povier: Otec Augustín, čítam tvoje dielo O kresťanskom učení a od údivu neverím vlastným očiam. To, čo si pred poldruha tisícročím napísal o poverách, je také aktuálne, akoby si to napísal dnes – na výstrahu ľuďom, ktorí sa zaoberajú horoskopmi, veštením, mágiou, bioenergoterapiou atď. Vysvetli, otče, čo chápeš pod pojmom povera a čo znamená toto slovo v praxi. Poverčivé je všetko, čo má slúžiť k vzdávaniu božskej úcty stvoreniu alebo nejakej jeho časti, k hľadaniu rád u démonov a uzatváraniu dohôd a zmlúv s nimi pomocou symbolov, ako sa to deje pri magických úkonoch. Čo sa týka vzdávania božskej úcty stvoreniu, prichádzajú mi na um rozličné stretnutia, kurzy, seansy a pod., počas ktorých sa zbožňuje „energia“, prespevujú sa oslavné piesne na počesť „nebeského plameňa“ (jóga), alebo sa menom „boh“ označuje samotný človek. Čo ešte, otec Augustín, by si zarátal medzi povery? Medzi povery patria tisícky najnezmyselnejších praktík, napríklad dupanie na prah pri prechádzaní popred vlastný dom, ľahnutie si do postele, keď sa človeku kýchne pri obúvaní, vrátenie do domu, keď sa človek pri vychádzaní potkne... Keď myši poškodia šaty, poverou je väčšmi sa trápiť pre budúce možné nešťastie než zo vzniknutej škody. Tu možno uviesť vyjadrenie rímskeho tribúna a filozofa Marka Cata. Keď sa ho opýtali, čo znamená, že mu myši zožrali vojenské čižmy, odpovedal, že v tom nevidí nič strašné. Strašné by bolo, keby čižmy zožrali myši. Z toho všetkého sa samozrejme možno zasmiať. No okrem zjavných nezmyslov existujú iné poverčivé praktiky, ktoré mnohí ľudia berú smrteľne vážne... Medzi povery – ale žiaľ v oveľa šarlatánskejšej podobe – patria aj diela čarodejníkov a veštcov. Medzi ne patria amulety alebo zázračné lieky, odmietané dokonca aj medicínou, alebo nejaké predmety vešané, priväzované či prikladané nie pre úľavu tela, ale vzhľadom na zjavnú či utajenú poveru. Veď práve: nik nedokáže vysvetliť, ako také talizmany (prstienky, prívesky atď.) pôsobia, no napriek tomu ľudia veria, že to „účinkuje“ – napríklad chráni pred nešťastím, chorobami, nehodami atď. Hovoríš však, otče, že problém tohto druhu povier sa týka aj „liekov“ odmietaných samotnou medicínou. O čo tu ide? Nuž niečo iné znamená povedať: „Ak vypiješ tento čaj z liečivých rastlín, prestane ťa bolieť žalúdok“ a niečo iné: „Ak si tieto rastliny zavesíš na krk, prestane ťa bolieť žalúdok.“ V prvom prípade sa potvrdzuje liečivý účinok, v druhom sa propaguje povera. Čo si potom máme myslieť, otec Augustín, o probléme, akým je dnes používanie homeopatických liekov? Medicínske centrá sa od nich zásadne dištancujú, aj keď existuje skupina lekárov, ktorí tvrdia, že tieto preparáty pomáhajú pri liečbe. Faktom však je, že nikto celkom nevie a nedokáže vysvetliť, na akom princípe tieto preparáty (asi) pôsobia. Je však známe, že vynálezca homeopatie, nemecký lekár Samuel Hahnemann, ich podroboval procesu, ktorý opisoval pojmom potencionalizácia. Spočíval v rituálnom mnohonásobnom natriasaní nádoby s vodou, v ktorej sa nachádzala liečivá substancia. Problém je však v tom, že táto substancia v lieku, ktorý sa požíva, nie je ani v stopovom množstve. Je to rovnaké ako rozpustiť tabletku v jazere a tvrdiť, že voda z jazera uzdravuje. V súčasnosti sa na priemyselnú výrobu homeopatických liekov vo všeobecnosti používajú stroje, ktoré natriasajú roztokmi rôznych substancií, a tak im dávajú zdanlivo liečivé vlastnosti. Zástancovia tejto metódy nesúhlasia, že by tu išlo o nejaké magické pôsobenie. Avšak dokonca aj vtedy, keď sa nepoužívajú zaklínania, vzývania či magické úkony, často ostáva pochybnosť, či látka, ktorú ľudia aplikujú na vyliečenie tela, má prirodzenú moc, ktorej pôsobeniu sa možno pokojne vystaviť, alebo či vyplýva z nejakej magickej sily. Veď práve – veriaci kresťania sú takmer presvedčení, že tu určite pôsobí magická sila. Ale ak pomáha – ako niektorí tvrdia –, môže byť potom škodlivá a zlá? Magickej sile sa musí rozvážny kresťan vyhýbať tým väčšmi, čím zdanlivo účinnejšie pomáha. Vysvetli však, otče, prečo. Prečo z hľadiska kresťanského učenia sa nedovoľuje ľuďom využívať zázračné lieky, tajomné sily, ktoré uzdravujú dušu i telo?... Prečo Cirkev nepovoľuje používanie amuletov či magických obradov na dosiahnutie šťastia, lásky, peňazí...? To všetko má totiž účinnosť do tej miery, do akej je predstavivosť rozumu prepojená nejakým spoločným jazykom s démonmi. Ich pôsobenie vyplýva z chorobnej zvedavosti, nerozvážnej starostlivosti a smrtonosnej horlivosti. Také veci sa nepoužívajú preto, že sú účinné, ale preto, že vytvárajú efekty vďaka symbolom a zachovávaniu príslušných rituálov. Preto na rôznych ľudí majú rôzne účinky v závislosti od ich túžob a povier. Ak dobre rozumiem, hovoríš, že praktizovanie niektorých povier je účinné mocou padlých anjelov. Ľuďom sa deje podľa ich viery v silu mágie a podľa ich túžob. Ako to je možné? Duchovia v úsilí niekoho zviesť každému podsúvajú to, o čom vedia, že ho to dokáže opanovať v dôsledku jeho vlastnej zvedavosti a žiadostivosti. Rozličné túžby a zvedavosť – nie je to hlavná hnacia sila záujmu o veštenie, jasnovidectvo, špiritizmus, horoskopy, čary...? Ak by nebol dopyt po tomto druhu praktík, tak aj ponuka by klesala. No tá stále narastá – mágia v televízii, novinách, na Internete, k ordináciách ezoterikov a „liečiteľov“... Otče, hovorí veštica pravdu? Nuž stáva sa v istom druhu poverčivých a zároveň nebezpečných veštieb, že pod vplyvom (démonického) zvádzania a podvádzania sa pri nich hovoria mnohé minulé i budúce udalosti. A pretože sa dejú v súlade s pozorovaniami tých, čo sa nimi riadia, tak omámení úspechom sa ľudia stávajú ešte zvedavejší a čoraz väčšmi sa zaplietajú do siete najnebezpečnejších bludov. To je fakt: klienti veštký? často hovoria, že im veštkyňa povedala skutočné udalosti z ich života a že im predpovedala scenár do budúcnosti, ktorý sa podľa všetkého plní. Aké je to veľké pokušenie uveriť veštkyni... Práve preto Sväté písmo ako prejav starostlivosti o naše duchovné dobro zakazuje používanie takýchto praktík, a to nielen preto, že ich učitelia klamú, lebo Písmo dodáva: „Ak vám niečo predpovedia a splní sa to, neverte im“ (pozri Dt 13, 2). Teda nemáme veriť okultistom ani vtedy, keď hovoria pravdu... Ale prečo? Nepýtam sa ťa to, otec Augustín, lebo viem, čo mi odpovieš: Lebo tú pravdu nezjavuje Boh, ale diabol, ktorý sa snaží tváriť sa pred človekom vierohodne a chce ho odviesť od dôverovania Bohu. Napokon ten istý úryvok z Knihy Deuteronómium o tom jasne hovorí: „... a to znamenie či zázrak, ktoré predpovedal, by sa aj vyplnili, ale pritom by ti povedal: ,Poďme za inými bohmi – ktorých ty nepoznáš – a slúžme im,‘ nedáš nič na slová takého proroka a snára, lebo Pán, váš Boh, bude vás chcieť vyskúšať, aby sa zvedelo, či naozaj milujete Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše“ (13, 1 – 3). Veštenie je príkladom nebezpečného duchovného zvádzania a zároveň vynikajúci test na pravosť viery... Tu mi prichádza na myseľ udalosť zo Skutkov apoštolov: Jedného dňa sa Pavol stretol so ženou, pravdepodobne otrokyňou, ktoré svojmu pánovi prinášala veľké zisky veštením za peniaze. Svätý Lukáš, autor Skutkov apoštolov, dodáva, že mala v sebe vešteckého ducha, ktorý cez ňu hovoril. Najzaujímavejšie je však to, že ten duch hlásal čistú pravdu jej ústami, keď vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy“ (Sk 16, 16 – 17). Čo na to povieš, otec Augustín? Veď keď tá žena vydávala pravdivé svedectvo Pánovým učeníkom, Pavol mal ušetriť ducha, ktorý cez ňu hovoril. Veď práve, no napriek tomu... No napriek tomu Pavol tú ženu oslobodil, keď démona z nej vyhnal. A vari sám Pán Ježiš nebol príkladom takého postoja? Vari neprikazoval diablom mlčať dokonca aj vtedy, keď vykrikovali „svätú pravdu“ o tom, že tento Ježiš je Mesiáš a Boží Syn? Aj keď si sa, otec Augustín, nezhodoval vo všetkom s tvojím známym Origenom, určite by si s ním súhlasil, keď v jednej zo svojich homílií s veľkým presvedčením zvolal: „Nikdy by som neuveril hadovi (diablovi), aj keby hovoril pravdu.“ Samozrejme, lebo hovorí ju preto, aby zvádzal. Pravda je dobrá, ale v diabolskej hre pôsobí ako ľadová plocha, na ktorej sa dedičným hriechom skaličený človek môže ľahko pošmyknúť a spadnúť. Cirkev, ktorá si to uvedomuje, dodnes vystríha pred získavaním akýchkoľvek vedomostí od zlých duchov, a to nielen pre zlé ciele, ale aj pre dobré, akým je oslobodzovanie posadnutých. Totiž každému s výnimkou Cirkvou ustanovených exorcistov sa zakazuje viesť akýkoľvek dialóg s diablami. A aj exorcistov Cirkev upozorňuje, aby sa nedali zviesť rozprávaním démonov. Diabol zvádza, a hotovo – dokonca aj keď hovorí pravdu. Zástancovia okultných praktík to musia vedieť. Otče, a čo s astrológiou, ktorá má v našich časoch, tak ako v tvojich, množstvo vyznavačov? Z uvedeného druhu škodlivých povier nemožno vylúčiť ani astrológov, ktorí zostavujú horoskopy na základe dátumu narodenia. Keď sa im niekedy podarí určiť skutočné postavenie hviezd vo chvíli niečieho narodenia, pokúšajú sa na základe toho predpovedať skutky ľudí a zároveň ich dôsledky. Preto sú vo veľkom omyle a klientom predávajú podradný tovar. Ktokoľvek ako slobodný človek prichádza k takémuto „počtárovi“, platí za to, aby odtiaľ vyšiel ako sluha Venuše alebo Marsu – či ešte skôr všetkých hviezd nazývaných menami zvierat alebo slávnych ľudí. V tejto záležitosti sa toho veľa nezmenilo. Obyčajní šarlatáni a vyťahovači peňazí aj dnes si na svojich vizitkách píšu k menám rôzne tituly, čím chcú dodať zdanie vedeckosti svojej činnosti. Podobne aj tzv. bioenergoterapeuti sa pokúšajú presvedčiť klientov o existencii údajných energií. Všetko to nesie počestné meno „fyziky“, aby zmiatli ľudí zdaním, že to nesúvisí s poverami, lebo to má prirodzenú silu. Otec Augustín, ďakujem ti za tvoje dielo O kresťanskom učení a prosím ťa o zhrnutie nášho rozhovoru. Všetky prejavy podobných povier, tak jalových, ako aj škodlivých, ktoré vyplývajú zo zločinného bratríčkovania sa ľudí s démonmi a ktoré nadobúdajú účinnosť v dôsledku úskočných a pokryteckých dohôd s nimi, musia byť bezpodmienečne zavrhnuté a a nie sú pre kresťana dovolené. Ďakujem za rozhovor. The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
