 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: świadectwo,
Veľká dôvera v Božie milosrdenstvo sa u mňa objavila hneď po prečítaní Denníčka sestry Faustíny. Veľmi rýchlo som sa naučila ruženec k Božiemu milosrdenstvu a k tomu istému som povzbudila celú našu rodinu. Dbala som o to, aby som sa túto modlitbu modlila každý deň. A čoskoro som zakúsila jej silu. Môj otec nechodil do kostola a navyše sa pokúšal od toho odhovoriť aj iných. Prežíval odpor ku kňazom a pohŕdal nimi. Vždy som sa bála o jeho spásu. Volala som k milosrdnému Bohu o zľutovanie nad biednym hriešnikom. Jedného dňa sa stav otca, ktorý bol dlhodobo chorý, zhoršil natoľko, že musel ísť do nemocnice. Nevedela som o tom, lebo sme nebývali spolu. Keď som večer ako obvykle odriekala ruženec k Božiemu milosrdenstvu, začula som vnútorný príkaz, aby som sa ho modlila stále, bez prestania. Musím sa priznať, že som sa veľmi preľakla, lebo nikdy predtým sa mi nič podobné nestalo. Ťažko povedať, koľkokrát som sa vtedy tento ruženec pomodlila. Stratila som pojem o čase. Skončila som jeden a hneď začala ďalší. Modlila som sa až do chvíle, keď som počula: „Stačí.“ Vtedy som si spomenula na otca. Ako som sa neskôr dozvedela, zomrel pokojne, v spánku. Pred smrťou mu kňaz udelil sviatosť pomazania chorých. Keby bol otec doma, nikdy by s tým nesúhlasil. Boh je veľmi milosrdný, nadovšetko nás miluje. Vylial krv svojho Syna, aby nás zachránil od večného zatratenia... A čaká len na to, aby hriešnici prichádzali k nemu. Pane, vrúcne ti ďakujem za všetko, čo mám od teba a od tvojej milovanej Matky. Povzbudzujem všetkých, čo prežívajú nejaké ťažké situácie, aby sa modlili ruženec k Božiemu milosrdenstvu. Jolanta Mária The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
