 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: świadectwo,
Aj Magik tvrdil, že tráva neškodí, že ju treba legalizovať – šíril také názory na platniach, všade. No a čo? Išli sviatky, malo byť fajn, všetci kupovali darčeky, no Magik sa vystrelil cez okno... Takmer dvadsať rokov som premárnil s drogami. Zaoberal som sa ich výrobou, dílerstvom... A drogy zožrali mňa, celý môj život, zničili úplne všetko, čo som mal. Dom, rodinu, všetko, na čo som sa zmohol predtým – absolútne všetko. Myslel som si, že mám pevnú vôľu, že s drogami sa možno zahrávať, že mám silnú povahu i osobnosť. No ukázalo sa, že pri fetovaní to vôbec nemá význam – tam to prebieha celkom ináč, funguje úplne iný mechanizmus. Zároveň som celý život pracoval v šoubiznise – pracujem v ňom dodnes. Stretával som sa s rôznymi ľuďmi známymi z obálok časopisov, počul som veľa rôznych názorov ohľadom drog – múdrych, menej múdrych, hlúpych i veľmi hlúpych... Práve o tom by som chcel niečo povedať, o všetkých tých veciach. Nechcem nikomu hovoriť, čo má robiť. Každý sa v živote rozhoduje sám. Každý si môže položiť takúto otázku: „Kam smerujem?“ A sám si na ňu aj odpovedať. Ľudia si svojimi voľbami formujú svoju budúcnosť – a je isté, že ak si v živote narobíš bordel, tak si za to môžeš aj poďakovať. Ak sa budeš mať dobre, aj to je vo všeobecnosti dôsledok tvojich rozhodnutí niekedy predtým. V šoubiznise rôzni ľudia hovoria rôzne. Napríklad dnešná hiphopová kultúra podporuje fajčenie trávy, predstavuje to ako čosi nádherné – čo treba legalizovať. Leroy hovorí, že ľahké drogy vo všeobecnosti by mali byť niekde pri ostatných potravinách, niekde pri majoráne – tak že by to bolo najlepšie. Možno, no nikdy to tak nebolo a nikto nevie, čo by bolo o pár rokov. Vidno, čo sa deje v Holandsku... Viem, že každý človek, ktorý začína fajčiť marihuanu alebo fajčí ju nejaký krátky čas, hovorí rovnako. Všetci tvrdia, že to neškodí, že môžu prestať, kedy chcú, a že vo všeobecnosti to na ich život nemá vplyv. No poznal som mnoho ľudí – z mojej skupiny i odinakiaľ.... Napríklad, mal som kamaráta Magika (asi viete, o kom hovorím – Magik zo skupiny Kaliber 44 – známa poľská hiphopová skupina). Aj on tvrdil, že tráva neškodí, že ju treba legalizovať – šíril také názory na platniach, všade. No a čo? Išli sviatky, malo byť fajn, všetci kupovali darčeky, no Magik sa vystrelil cez okno... Ako to je možne? Takých ľudí je veľa, sám poznám viacerých. Drogy menia život všetkým ľuďom – všetkým, čo berú drogy. Nepoznám človeka, ktorý by začal fetovať, nepoznám ľudí, ktorí mali niečo do činenia s drogami, a nezmenil by sa im život. Všetci. Takých ľudí je naozaj veľmi veľa! Spolužiačka z detstva – Karolína. Už v materskej škole vedela čítať. Celú školu bola vyznamenaná – najlepšia v škole. Išla na gymnázium – to isté. No v druhom ročníku gymnázia sa začala kamarátiť so spolužiačkou s takým... čudáckym egom – tvrdila, že všetko vie najlepšie, na všetko mala riešenie. A tá jej povedala, že „drogy neškodia“, že „stačí mať trochu pevnej vôle a trochu rozumu v hlave a môže fajčiť bezpečne“... A tak fajčili raz týždenne marihuanu, občas si šupli dávku amfetamínu... Celý čas mali všetko pod kontrolou. No zrazu sa začalo čosi kaziť v jej organizme. Išla k lekárovi, ten ju poslal na vyšetrenia... A lekár jej hovorí: „Ste v prechode. Máte osemnásť, a už ste v prechode!“ „Čo to znamená?“ pýta sa dievča. „Nikdy nebudete mať deti...“ Biologické hodiny v nej sa zrýchlili – na maximum. Ukázalo sa však, že to v jej prípade nie je najväčší problém. Čoskoro maturovala. A prepadla zo všetkých predmetov. Geniálne dieťa... Zistilo sa, že má poškodené pamäťové centrum v mozgu. Už tri razy sa pokúšala zmaturovať, no neúspešne. Totálna zmena životných plánov – porucha mozgu. Nevedno, čo bude v budúcnosti – či celý život nebude rodičom na krku... Drogy dokážu zmeniť život okoliu. Dokážu zmeniť život ľuďom, ktorí sú okolo teba. Moju kamoši kedysi objavili zasľúbenú zem – jazdili do Taškentu do Uzbekistanu, lebo tam marihuana rastie na uliciach. Tam je to burina, ako u nás žihľava. A lietali ruskými linkami za sto dolárov – na druhý koniec sveta... A tam zas za tristo dolárov mohol sa človek zabávať celý rok, lebo všetko je tam také lacné. Vodka lacná, ľudia super, tráva rastie všade... Tak tam boli pol rok, rok... A jeden z mojich kamošov sa odtiaľ vrátil. O poldruha roka sa mu narodil syn. Je postihnutý – nemá ruky. Teda len také kýpte... Strašný pohľad! Kamarát si určite každý deň kladie otázku, prečo, prečo práve on nemá ruky. Keď takmer všetci majú... Manželka tohto kamaráta je medicínska analytička, robí analýzu orgánov určených na transplantáciu. Urobila mu vyšetrenia a vraví: „Chlape, ty si poškodený na úrovni DNA! Narušil si si genetický kód!“... Chápete? Jeho dieťa bude do smrti chodiť s takými rukami... A vôbec za to nemôže. Nechcem si ani predstaviť, akú ťarchu ten môj kamarát v sebe nosí teraz – celý život bude žiť s vedomím, že svojmu decku pripravil taký život! Jednoducho strašné! Teraz je už neskoro hľadať vinníkov, nemá zmysel skúmať, čia to je vina, lebo to nemá význam!... Len by to všetko ešte viac zhoršilo. Poškodenia po drogách sa často neprejavia hneď – niekedy až po dvadsiatich rokoch. Dnešné drogy nezabíjajú tak ako heroín, len poškodzujú. Hlavu, mozog, črevá... Ľudia sa stávajú starcami veľmi rýchlo... No vyzerajú normálne – zdá sa, akoby sa nič nezmenilo... V Olštyne žil chalan, športovec, mladý muž. Mal sedemnásť či osemnásť rokov. Ľahký atlét, celý život triezvy ako buk. Boli akési preteky, na ktorých sa kvalifikoval na preteky vyššej triedy. Vtedy prišiel za ním kamarát, ktorý mu vraví: „Daj si do nosa, starý, preletíš to ako stíhačka!“ Zobral si prášok a preletel... ale len do polovice. Nevedel, že má srdcovú vadu. Pri športe sa neprejavila. A amfetamín ho zabil – jedna malá dávka... Nikdy nebral drogy. Aká tragédia! V Tomaszowe boli dve dievčatá. Tiež veľmi dobré študentky. Ktosi im „poradil“, že po amfetamíne sa človeku ľahšie učí. Kúpili si gram, zobrali po dávke... Jedna si poškodila srdce a zomrela ešte toho dňa. Druhá si poškodila mozog: dodnes leží, pozerá sa do povaly. Už niekoľko rokov... Je úplne ochrnutá. Nikdy nebrali drogy... Nikdy nevieš, čo v tej dávke, ktorú si kupuješ, je... Takých ľudí je veľa, no často už nemajú možnosť povedať, že niektoré veci sa neopláca robiť, že niektoré veci sú príliš riskantné. Pevná vôľa a silná osobnosť tu nič nezmôžu! S drogami je to tak, že nikdy sa nevyplavia s organizmu úplne, na 100 %. Preto často poškodzujú po čase. THC (Delta–9–tetrahydrocannabinol – hlavná psychoaktívna substancia v marihuane; pozn. prekl.) sa napríklad viaže s tukmi, ktoré sú všade, v celom organizme. Ukladá sa v myelínových obaloch v mozgu, kumuluje sa tam, je ho tam čoraz viac. A preto ľudia často pri fajčení trávy prežívajú zmeny pri vnímaní skutočnosti a začínajú rozmýšľať v iných kategóriách. Vidia svet ináč. Začína im fungovať iná logika. V Lodži žili mladí manželia, mali malé dieťa, 4 – 5 týždňové. Išli na technopárty, nahádzali do seba LSD, extázu... Vrátili sa domov, čosi hodili do rúry, zjedli... Ráno sa zobúdzajú – zistili, že si zabili i zjedli vlastné dieťa... A čo? Človeku sa nechce veriť také čosi, lebo to znie ako... zlý vtip, však? Ako balada. Ale to sa stalo! Pred dvoma rokmi v Lodži... Sedia vo väzení. Viete, čo majú v hlave každý deň, keď idú na obed?... Nedokázal by som žiť s takou ťarchou, asi by som si strelil do hlavy. Nevedel by som s takým niečím žiť... Nič nevedeli, nič nespoznali... Čo sa im muselo vynoriť v hlave?!... Človeku sa nechce veriť, že sa také čosi stalo – no také čosi sa deje. Všade!... Poviem vám príbeh, o ktorom ste určite počuli. Stal sa v Štetíne. Otec priniesol na pohotovosť sedemmesačné dieťa. Zmlátené... Hovorili o tom v Televíznych novinách. Dieťa zomrelo. Zistilo sa, že navyše bolo ešte aj znásilnené. Susedia hovorili, že v dome celý čas hučala techno hudba a mali tam drogy. No povedzte mi, čo ten chlap musel mať v hlave?! Čo musel vidieť, aké projekcie sa v ňom preháňali, že došlo k takej tragédii?!... A navyše to videla rodina, ľudia sa na to pozerali zblízka a nereagovali... Čo sa musela stať v ich hlavách, že dovolili čosi také?!... Šok! Také veci sa dejú, to nie je nijaký výmysel! To je skutočnosť! Drogy menia vnímanie reality – a to veľmi vážne! Viem to z vlastnej skúsenosti. Ako to, že drogy, ktoré vraj neškodia, ktoré sú mäkké, spôsobujú také veci?! O čo tu ide?! Poviem vám to. Tráva je dnes len prostriedkom na podávanie tvrdých drog – o čom vie málokto. A tak fajčia všetci a tešia sa, že nič sa nedeje... Marihuana (už spracovaná – pozn. prekl.) nie je rastlina – je to umelé. Každá rastlina potrebuje k svojmu rastu slnko – marihuana nepotrebuje. V marihuane je toľko chémie, že neviem... Viac ani nemôže byť – je to samá chémia. Neviem, či viete, že napríklad amfetamín od výrobcu je zmiešaný so strychnínom. Strychnín je jed na potkany. Veľmi silný jed. Zabíja tak, že spôsobuje vnútorné krvácanie. Potkan sa trápi aj niekoľko dní, kým zdochne. Strychnín je v každom amfetamíne. Načo? Strychnín je taký katalyzátor, ktorý spôsobuje, že napriek niekoľkonásobnému zväčšeniu objemu amfetamínu dosypaním všelijakých prostriedkov konzumentovi sa zdá, že je to stále rovnaká dávka. A ten, čo si kupuje dávku, napriek tomu, že je tam len 20 % amfetamínu, má dojem, že je to čistý tovar. Je to rovnaké množstvo! Také neškodné... Hovorím o amfetamíne, ktorý pochádza z laboratória, lebo ten potom ešte prechádza cez les rúk. A každý čosi ešte dosypáva, aby zväčšil množstvo tovaru. A tak sa tam dostávajú rôzne veci – stačí, že sú biele a horké... To je jediná podmienka, ktorú musia spĺňať. Stretol som dílerov, čo dosypávali farmakologické prípravky, ktoré mali opačný účinok ako amfetamín – napr. upokojujúce prípravky. Kamoš si zobral dávku a ozelenel: pena z úst, fialové pery – zavolali záchranku. A lekári nevedeli, čo s ním. Hovorili: „Je maximálne zrýchlený, no srdce mu bije akoby spal!“ A nevedno, čo mu dať: či naľavo, či napravo – lebo aj to, aj to ho zabije... A skutočne – ľudia si nevedeli rady a kamoš im pred očami odchádzal! A nevedeli, čo zrobiť, nevedeli... Fantázia dílerov je priam neobmedzená! Ľudia tam často vo svojej neznalosti, hlúposti pridávajú rôzne veci, pričom vôbec neuvažujú, čo to môže urobiť s konzumentom. No díler na to nemyslí, lebo on to predsa predáva, a netestuje!... Preto jeho to veľmi nezaujíma – jemu ide o to, aby sa čo najskôr zbavil tovaru... To nie sú žiadni super kamoši, ktorí vám chcú spríjemniť párty. Sú to lotri, ktorí vás chcú obrať o peniaze, ktorí potrebujú tvoje prachy! Chcú, aby im každý, kto si raz kúpi drogu, až do smrti donášal peniaze v zuboch. A to je celá ich filozofia! Producenti majú jediný cieľ: aby droga, ktorá sa pokladá za neškodnú, vytvárala závislosť už pri prvom požití. Presne preto: aby sa taký človek stal prispievateľom do ich kasy. Na dílerstve drog sa nedá zarobiť! No mnohí si to mysleli.. Poznal som kopu dílerov. Každý z nich bol špičkový... s nadšením predávali drogy tri roky a padli. Začali brať také dávky, že už im nebolo pomoci, alebo skončili vo väzení. A tam im už nik nepomáha. Takých ľudí je vo väzení mnoho, šestnásť, sedemnásť, osemnásťročných, ktorí sa nazdávali, že na drogách sa dá zarobiť. Blbosť! S drogami ešte nik nevyhral! Drogy zlikvidujú všetkých – likvidujú dílerov, pouličných dílerov, dílerov vo veľkom, likvidujú aj výrobcov... Všetkých! Tu niet bojovníkov, tí zomierajú prví. Keď ľudia začínajú brať drogy, potrebujú peniaze. Keď sú už závislí, drogy vedia kúpiť lacnejšie, ale potrebujú väčšie dávky – a tak sú to tie isté peniaze. Jedni sú z bohatých rodín, dokážu dlhšie ohlupovať rodičov, majú veľké vreckové – čo sa napokon ukazuje ako najväčšia pasca pre nich; iní kradnú, predávajú, čo majú. Dievčatá často končia na ulici... Vari sa niektorá z vás chce stať v budúcnosti prostitútkou? Nik nemá také plány. Začnú sa s vami kamarátiť výstredne vyobliekaní muži... Tak sa to deje! 75 % prostitúcie na svete majú v rukách ľudia, ktorí zarábajú na drogách. Viete o tom? V Poľsku to ešte tak nevidno, ale do Berlína máte blízko, na dohodenie kameňom – tam je to veľmi viditeľné. Nepoznám muža, ktorý by plánoval stať sa akýmsi sadomaso bojkom a v gumených handrách chodiť na vodidle... Ale také veci sa dejú! Drogy tak menia myslenie a životné okolnosti, že vedú do takých kútov... Naozaj! To nie sú žarty, nehovorím výmysly! Poznám mnoho takých ľudí, ktorí majú presne také životné príbehy. Skončili kdesi na opačnom konci sveta a robia veci, o ktorých sa im predtým ani nesnívalo. Dnešná filozofia hovorí, že všetko v živote treba vyskúšať. Že všetko je pre ľudí... No ja hovorím niečo iné: nie všetko je pre ľudí. Jedol už niekto z vás výkaly? Nikdy ste nejedli výkaly? Veď miliardy múch sa nemôžu mýliť! No keby vám to niekto naservíroval hoci v krištáľovom pohári, s keksíkom, so smotanou a ananásom, nedotkli by ste sa toho. Ale keby nastala taká situácia, že x rokov by vám niekto servíroval informáciu, že výkaly – napriek nie najlepšej chuti – sú veľmi zdravé, dobre pôsobia na pleť a vlasy, že po výkaloch sa ti bude ľahšie učiť a na oslavách bude super – všakže viete, čo by sa dialo? Zrazu by sa objavili výkaly v prášku, výkaly v tubách, výkaly v krémoch... A presne tá istá situácia sa analogicky deje s drogami! Je to chémia, ktorá nie je nijakým potravinárskym tovarom! Amfetamín nikomu nepomáha pri učení – je to lož šírená producentmi! Keby amfetamín pomáhal pri učení, v každej školskej knižnici by boli vrecia z amfetamínom. Prídeš, dáš si dávku a si múdry. Knihu prečítaš za pätnásť minút a hotovo. A všetci by hovorili: „Fíha, to je perfektné!“ Ale nie je to tak! Je to lož! Hovorím vám, drogy spôsobujú strašne veľa porúch. Takých, ktoré sa s drogami nespájajú: medzery v myslení, strata pamäte... Ľudia majú depresie, nedokážu sa učiť... Zabúdajú na samozrejmé veci. Ľudia, ktorí fajčia marihuanu, sú často nedôslední, nepresní – môžeš sa s nimi päťkrát dohodnúť, a vždy sa kdesi zabudnú. A to sa netýka len ľudí, ktorí fajčia trávu: aj tých, čo fetujú, čo pijú – týka sa to všetkých! Ohlúpnutie – to je ďalšia porucha. Demotivácia – kamoš sa ráno prebudí, no nevie sa zdvihnúť, nemá dôvod vstať, v ničom nevidí zmysel! Depresie. Mnoho ľudí je na psychiatrii, lebo im drogy narušili myslenie. Schizofrénia... Také komplikácie, že už do konca života sa človek z toho nedostane... To všetko, žiaľ, spôsobujú drogy... Často sa s tým drogy vôbec nespájajú, často to vyjde na povrch až po rokoch. Som jediný zo skupiny, ktorá začala brať heroín, čo sa vrátil k normálnemu životu. Ešte hádam štyria ľudia z tej skupiny žijú. Vyzerajú ako zombi, ako starí dedovia. Skutočne – majú 35, no vyzerajú na 70!... Nad heroínom sa nedá zvíťaziť! Poznám len jedného, čo sa mu to podarilo – seba. Podarilo sa to aj iným, začali nový život. Založili si rodinu, prestali brať drogy pred desiatimi rokmi... A stala sa divná vec – minulý rok dvaja z nich zomreli. Lekári hovoria, že zomreli prirodzenou smrťou. Ako to – tridsaťpäťroční prirodzenou smrťou?... Drogy dokážu strašne poznačiť život – pre teba nepredvídateľne... Napríklad skrátiť o polovicu... A ty si myslíš, že si sa už z toho dostal a že je všetko „v poriadku“! Človek, ktorý sa dostáva z drog, už nikdy nebude normálny. Až do konca života bude už len takou nakladanou uhorkou. Nikdy nebude čerstvou uhorkou. Želám vám v živote správne rozhodnutia! Bodek (skrátený záznam hovoreného svedectva) Keď si už myslíš, že pre teba niet nádeje, vedz, že nádej existuje! Ježiš ťa obklopuje svojou láskou a hovorí: „Chcem ťa zachrániť. Prišiel som, aby som ťa vyslobodil zo všetkých závislostí. Dovoľ mi vstať z mŕtvych v tebe a ja zmažem všetky tvoje hriechy.“ Jeho uzdravujúcu moc vo sviatostiach a namáhavej práci zakúsili už mnohí! Aj pre teba je šanca! Občianske združenie Pomoc ohrozenému dieťaťu E.F.Scherera 40 921 01 Piešťany cenacolo at cenacolo sk The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
