O „sexholizme“ a dobrodeniach života v celibáte

Autor: Jan Bilewicz,
Milujte sa! 2/2006 → Hnutie čistých sŕdc

Sexualita vo veľkej miere formuje životné osudy každého človeka. Pre jedných je dobrodením. Neobyčajne pevným putom spája s druhým človekom, muža so ženou. Manželským aktom sa dvaja ľudia môžu skutočne, autenticky darovať jeden druhému, pričom si prejavujú najväčšiu dôveru a lásku.

Keď sa to deje naozaj takto, je to nielen telesný akt, ale aj hlboký duchovný zážitok, z ktorého plynie radosť a šťastie, pretože človek hlboko v srdci túži po takomto oddaní sa druhému človeku a po živote s ním v pevnom zväzku.

Pre iných sexualita stratila svoju silu vyjadrovať a rozmnožovať lásku. Sexuálny akt slúži len na uspokojenie žiadostivosti, náruživosti alebo na potlačenie nudy, vnútornej prázdnoty, osamotenosti, stresu. Telo druhého človeka môže slúžiť aj ako zdroj zábavy, rozkoše, a nič viac.

A pre ďalších sexuálny pud nielenže neosoží ich dobru, ale stal sa zotročujúcou silou, ktorá ničí ich vlastný život aj život iných. Môže byť neobyčajne deštruktívnou silou.

Obávam sa, že v súčasnosti len neveľa ľudí plne ťaží z potenciálu dobra, ktoré človekovi dáva jeho sexualita. Prečo? Lebo tento potenciál často ničia už v mladosti nesprávnym konaním.

Témou tohto listu je celibát. Viete, čo je celibát? Je to úplná sexuálna zdržanlivosť, zdržanie sa akýchkoľvek skutkov v tejto oblasti (aspoň v takom význame používa tento termín kniha, o ktorej poviem o chvíľu). Môže z toho vyplynúť niečo dobré? Pretože vy i ja sme „slobodní“, teda nežijeme v manželstve, máme zachovávať predmanželskú čistotu, to znamená celibát. Tak to učí Kristus a jeho učenie pripomína a vysvetľuje Cirkev.

Pán Boh je náš milujúci Otec, ktorý niečo zakazuje alebo prikazuje výlučne na základe starostlivosti o naše dobro. Dobrý Otec, ktorý je naším Stvoriteľom a Stvoriteľom všetkého okolo nás, samozrejme vie, čo nám pomáha, čo nás rozvíja, čo nám prináša šťastie a plný život. Zároveň dokonale vie, čo je zlé, čo nás teda ponižuje, zotročuje, raní, ničí. Zlé, teda hriešne, zlo, teda hriech.

Pán Ježiš hovorí jedno, no okolo seba väčšinou počujeme niečo celkom iné. Propaganda napríklad hovorí, že „sex je prirodzená vec“, teda keď máš naň chuť, tak prečo nie. Neprirodzená by bola zdržanlivosť. Mohla by ti uškodiť. Slogan „sex je prirodzená vec“ počuť všade. V istom časopise pre dievčatá ho isté dámy dali pod fotografiu dvoch korytnačiek vo zvláštnej polohe. Príťažlivé, však? Píšem o tom už druhý raz, lebo sa mi to zdá byť istým symbolom. Možno si to tie dámy raz dajú do svojho erbu. (A vedľa bude ešte prezervatív, ktorý – mám taký dojem – mnohí pokladajú za najväčší vynález v dejinách ľudstva.)

Niektorí si naozaj kladú otázku: prečo také zriekanie? Veď sex sa zdá byť veľmi príjemný. Z akého dôvodu sa zrieknuť niečoho, čo mi prináša potešenie? Prečo mi to Pán Boh zakazuje? – pýtajú sa ďalší. Veď nikomu tým neubližujem, a je v tom toľko rozkoše.

Čo je erotománia?

Dostala sa mi do rúk zaujímavá psychologická kniha. Napísal ju americký terapeut Patrick Carnes s kolektívom. Volá sa Od návyku k láske s podtitulom Ako sa oslobodiť od závislosti na sexe a nájsť skutočný cit (Pozna? 2001). Dovoľujem si pokladať ju, napriek istým slabším miestam, za veľmi objavnú a v súčasnosti veľmi potrebnú. Jedna z jej kapitol je venovaná celibátu. To je prekvapenie! No poďme postupne...

Keď sa ľuďom, zvlášť mladým, hovorí, že sex je prirodzenou vecou rovnako ako u zvierat a že teda rovnako ako ony sa nemusíš ovládať (musíš sa len nevyhnutne „zabezpečiť“), vedie to tých, čo túto ideológiu poslúchajú, k sexuálnym závislostiam. Zvlášť ak takáto správa padne na ľahko ovplyvniteľnú psychickú či duchovnú pôdu.

P. Carnes sa zaoberá práve liečením sexholikov, čiže erotomanov, teda ľudí, ktorí vzhľadom na svoju sexuálnu závislosť už nedokážu riadiť svoj život. Riadi ich náruživosť, zlozvyk. Sex ničí sexholika rovnako ako alkohol alkoholika a drogy narkomana. S rovnakou účinnosťou a silou. A čo je horšie, oslobodenie sa z pokročilej erotománie je nesmierne ťažké, dokonca ťažšie ako z narkománie. Tu je krátke svedectvo: „Mám za sebou vyliečenie zo štyroch ťažkých závislostí, vrátane kokaínu. Avšak jednoznačne najťažšie a najproblematickejšie bolo pre mňa zanechanie erotománie.“ Autor knihy uzatvára: „Toto tvrdenie sa stále opakuje u erotomanov, ktorí oslobodením z mnohých závislostí získali porovnávaciu škálu.“

P. Carnes predpokladá, že na sexe sú závislé milióny ľudí (okolo 80% mužov a 20% žien). Roku 1991, keď táto kniha vyšla, existovalo vo svete približne dvetisíc terapeutických skupín, ktoré sa zaoberajú liečením tejto závislosti, no počet týchto skupín „lavínovito narastá“. Problém erotománie je pomerne dosť novou záležitosťou. Prvé liečebné ústavy boli založené v polovici osemdesiatych rokov a – podľa mojej mienky – to bolo dôsledkom „sexuálnej revolúcie“ v USA zo sedemdesiatych rokov a rozširovaním pornografie. (90% mužov a 79% žien, ktorí sa z erotománie liečili, udávajú, že rozhodujúci vplyv na rozvoj ich závislosti mala pornografia.)

Závislosť sa začína väčšinou v detstve masturbáciou. Ak sa jej človek nevzoprie, vniká návyk, ktorý sa neustále rozvíja. Nevyrastá sa z neho, ako si niektorí myslia, len tak, a ani sa nekončí spolu s manželstvom. Naopak, ako v každej závislosti, siaha sa skôr po čoraz silnejších podnetoch.

Sexuálna obsesia sa napokon stáva zákonom, ktorý riadi život. Všetko sa točí okolo sexu. Väčšinu času zaberajú predstavy, ich uskutočňovanie, hľadanie partnerov, zvádzanie. A potom vytriezvenie z morálnej „opice“ a ďalšie následky. Erotoman zanedbáva najdôležitejšie oblasti života: rodinu, prácu, vzdelávanie sa, vlastné talenty a záujmy, duchovný život. Stráca čas a energiu na riešenie rôznych kríz: rozpad manželstva, verejná kompromitácia, pohlavné choroby, väzenie, súdny proces (napr. za pedofíliu alebo exhibicionizmus).

Steve začína opis svojej závislosti takto: „Čo si pamätám, vždy som sa cítil psychicky rozbitý, rozhádzaný. Postupne som začal vyhľadávať sexuálne zážitky, ktoré by mi pomohli buď dať sa dokopy, alebo na to zabudnúť. Keď som sa dostal k námorníctvu, správanie, ktoré dovtedy bolo pre mňa ,normou‘ – masturbácia pri ,mäkkej‘ pornografii –, sa zmenilo na ,vymetanie‘ sexšopov a kníhkupectiev, kde som vyhľadával ,tvrdé‘ porno. Prišli aj prostitútky. Do civilu som sa vrátil s nádejou, že nejako sa z toho dostanem. Nikdy som sa pri tom necítil dobre.“

Pred tridsiatkou sa Steve oženil. Myslel si, že manželstvo jeho problém vyrieši. Po niekoľkých mesiacoch zdanlivej nápravy sa všetko začalo v ešte oveľa horšom stupni, čo sa týka pornografie a prostitútok. Keď sa im narodilo dieťa, opäť nastalo obdobie nápravy, no potom znovu zhoršenie stavu. Teraz lovil mužov v kníhkupectvách s pornografiou. Citovo sa úplne odcudzil žene aj dieťaťu. Po každom sexuálnom záťahu začal piť, aby zabil bolesť spomienok.

Tu je ešte pár krátkych svedectiev rôznych ľudí: „Dostal som pohlavnú chorobu a nakazil som ňou manželku... Pre neustále sexuálne obsesie som urobil mnoho zlých pracovných rozhodnutí... Peniaze, ktoré som potreboval na oblečenie pre deti, som míňal na sex... Pre obsesie som premárnil rok, ktorý som mal na diplomovú prácu... Sústavne som meškal do práce, lebo som bol príliš zničený na to, aby som pracoval... S doktorským titulom som pracovala ako upratovačka. Keďže som prekračovala hranice vo vzťahu k pacientkám, odobrali mi licenciu... Uväznili ma...“

Sexuálne závislí si škodia v každej oblasti života. Z takmer tisíc liečiacich sa sexholikov, ktorí sa zúčastnili ankety, 38% mužov a 45% žien malo pohlavné choroby. 64% žilo sexuálne s inými napriek hrozbe nakazenia sa alebo nakazenia partnera. 40% žien nechcene otehotnelo, 50% bolo obeťou znásilnenia, 60% obeťou fyzického týranie. 30% erotomanov pri sexe používalo násilie. Takmer všetci účastníci ankety hovorili o premárnení svojich intelektuálnych možností a tvorivého potenciálu, o vyčerpanosti a neschopnosti zastávať svoje funkcie. 97% potvrdilo stratu úcty a pohŕdanie sebou. Cítili sa porazení, opotrebovaní. 94% prežívalo opustenosť, pokladali sa za nehodných lásky. 91% malo pocit krajnej beznádeje alebo zúfalstva. 72% trpelo obsesnými samovražednými myšlienkami.

Sexholik začína hľadať pomoc, keď si napokon uvedomí fakt, že to, čo robí, je deštruktívne, a že stratil kontrolu nad sebou. Vie, že sa takého konania musí zriecť skôr, ako ho to definitívne zničí. Neliečená erotománia sa často končí smrťou. Zomierajú na AIDS, páchajú samovraždy, hynú v konfliktoch, upíjajú sa na smrť.

Zrieknuť sa svojich deštruktívnych skutkov znamená zachovávať celibát. Treba prelomiť erotický kruh. Až v takom stave sú možné ďalšie etapy uzdravovania a liečenia. Na nové vybudovanie života treba najmenej tri až päť rokov

Celibát ako liek

Celibát sa mnohým zjavil ako skutočné meradlo ich bezmocnosti. Keď sa pokúšali odvrhnúť všetky formy sexu, zisťovali, ako veľmi sú na ňom závislí. Mnohokrát museli začínať, aby dosiahli úplnú zdržanlivosť. Väčšina erotomanov si uvedomuje, že kľúčom k ich vytrvaniu v procese uzdravovania bolo obnovenie ich duchovného života. Duchovnosť je prvoradým elementom, základom zmien. Autor knihy dokazuje, že celibát je časom hlbokého vnútorného uzdravenia, návratu emocionálnej a duchovnej rovnováhy. Toto obdobie nazýva „druhom neoceniteľných duchovných cvičení“, časom „fundamentálnej prestavby na najhlbšej úrovni“ a „prípravou vnútra na prijatie uzdravenej sexuality“.

Jeden z účastníkov ankety píše: „Na začiatku mojej cesty mi bolo ľúto, že mi zobrali všetky sexuálne potešenia. Dnes som nesmierne vďačný za ten dlhý čas, keď som sa mohol rozvíjať a rásť...“ Ricka prehovorila k zachovaniu celibátu manželka. „Zo začiatku,“ píše, „som jej to zazlieval a vyčítal. Dnes vychvaľujem tento stav a som vďačný, pretože sme si bližší a oveľa dôvernejší ako kedykoľvek predtým. Nikdy sme neboli šťastnejší a mám oveľa lepší kontakt so sebou a oveľa lepšie si rozumiem.“

Tu je ešte niekoľko typických vyjadrení: „Uvedomil som si, že bez sexu sa dá žiť, a to oveľa lepšie. Pre mňa to bol veľký objav... Celibát predo mnou otvoril dvere zázračnej blízkosti s manželom, akú som nikdy neprežívala. Bol (celibát) pre mňa nesmiernou pomocou. Oslobodil ma... Zistil som, ako dobre sa môžem cítiť bez sexu. Veľmi som sa priblížil k manželke... Bola to pre mňa jediná možnosť nadobudnúť správnu perspektívu a uvidieť, ako veľmi som bola zotročená a otrávená sexom. Celibát ma konečne postavil na pevnú zem; postavila som sa na vlastné nohy a uvidela som realitu... Mne a mojej manželke pomohol uvidieť, že je život aj mimo postele, že skutočná blízkosť nie je pohlavná blízkosť... Až v celibáte som sa začal cítiť ako muž. Úplná zdržanlivosť je niečo nádherné. Začal som cítiť, že moje telo je naozaj moje, začal som ho vlastniť... Celibát mi dal schopnosť sústrediť sa, oslobodil vo mne nový druh energie. Dal mi prístup k pocitom, hlboký pohľad do seba, rozkoš života a schopnosť byť pre seba, pre moju Vyššiu Silu a pre prírodu.“

Ďakujem za tieto svedectvá! Aké dôsledky z nich vyvodíme pre seba my, čo bojujeme o zachovanie čistoty? Oplatí sa námaha? Alebo sa neoplatí a Boh je taký prísny bezdôvodne?

Predmanželská čistota predovšetkým chráni pred upadnutím do sexuálnej závislosti. „Poisťuje“ pred jej tragickými následkami. Tu sa však vnucuje otázka, či „poistky“ vo forme prezervatívov, piluliek, teliesok, ktoré ponúkajú milí páni a panie, môžu uchrániť pred premárnením svojich životných šancí a talentov, pred citovým zmrzačením, stratou ideálov, pocitom beznádejnosti, zúfalstva, pred pohŕdaním sebou, márnením času a peňazí, zanedbávaním štúdia alebo pracovných povinností, pred stratou priateľov, rozpadom manželstva atď., atď. Tak ako? Poisťujú?

Ak je celibát základom na znovuvybudovanie zničeného života: fyzického, emočného, duchovného, tak aj vo všeobecnosti musí byť základom pre citový, duchovný a fyzický rast a dozrievanie. Uzdravujúci sa erotomani dosahujú čosi, čo mohli dosiahnuť pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi. Predmanželská čistota dovoľuje udržať si citovú a duchovnú rovnováhu. Uvoľňuje energiu a dáva schopnosť koncentrovať sa na dôležité veci. Učí človeka realizmu a pomáha mu stáť na vlastných nohách. Dáva človeku citovosť, hlboké poznanie seba, „rozkoš života“. Učí, v čom spočíva blízkosť s druhým človekom. Pripravuje vnútro na prijatie zdravej sexuality (teda takej, z ktorej plynie dobro). Učí „vlastniť“ svoje telo, atď. Parafrázoval som to, čo o svojich skúsenostiach povedali uzdravujúci sa sexholici.

Rovnako nebezpeční ako drogoví díleri

Žalmista hovorí: „Bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu“ (Ž 35, 7). Slogany ako „sex je prirodzená vec“, „naplň svoju váše?“ a pod. sú vlastne pascami, sieťami pripravenými na teba. Keďže sexuálne závislosti sú rovnako deštruktívne ako narkománia a ťažšie prekonateľné ako narkománia, tvorcovia uvedených sloganov sú horší než výrobcovia kokaínu. Ešte nebezpečnejší sú producenti a díleri pornografie. Lebo aj jednorazový kontakt chlapca v období dospievania s pornografiou môže byť začiatkom ťažkej závislosti.

Žiaľ, medzi mladými vidím mnoho tých, ktorí sa dali chytiť do siete. Svedčí o tom jazyk, ktorý používajú, spôsob, ako sa rozprávajú o dievčatách a ako sa k nim správajú. Spôsob, ako pristupujú k vlastnej sexualite, k celému svojmu životu.

Amerika žne plody svojej „sexuálnej revolúcie“ zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Obávam sa, že čoskoro aj my budeme žať plody našej „revolúcie“ z konca 20. storočia. Bolo to obdobie, keď sa zo Západu dovážali všetky druhy odpadu v pestrých obaloch a spoločnosť ich vstrebávala. A to sa deje aj teraz. Sociálne a ekonomické dôsledky alkoholizmu a narkománie sú strašné – a rovnako strašné sú aj dôsledky erotománie, ako to dokazujú americké skúsenosti.

Škoda, že toľkí sa zmôžu len na opičenie sa po druhých. Je tu však veľká zodpovednosť aj našich štátnych predstaviteľov, aby vystupovali proti takémuto ničeniu národa. Veď ide o naše spoločné blaho!

Toľko na dnes. Majte sa dobre! Želám vám všetko najlepšie! Nabudúce napíšem, ako sa sexholici oslobodzujú z osídel, do ktorých upadli.

Váš brat Jan Bilewicz

The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010

Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku

Navrchol

Odporucit stranku znamemu!