 |
 |
 |
|
|||
| |||
| |||
| |||
|
|
|
|
|
|
Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Nijaký človek nebol očitým svedkom zmŕtvychvstania Ježišovho tela, ktoré pred pochovaním zavinuli do ľanového plátna dlhého 4 metre a 36 centimetrov, širokého meter a 10 centimetrov. Tento pohrebný rubáš plnil úlohu prestieradla, prikrývky aj šatky (sodara). Ovíjal hlavu aj celé telo, polovicu zospodu a polovicu zvrchu. Náročné a komplexné vedecké výskumy Turínskeho plátna, ktoré už viac ako sto rokov uskutočňujú odborníci z najrôznejších oblastí vedy, poukazujú na jeho pravosť. Vďaka týmto výskumom sa Turínske plátno stalo najslávnejšou kresťanskou relikviou, ktorá udivuje vedecký svet „fotografiou“ utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Krista. Výskumy dokazujú, že obraz na plátne vznikol v dôsledku toho, že v ňom bolo skutočne zavinuté ukrižované telo, ktoré na ňom zanechalo negatívny fotografický obraz, kým škvrny od krvi sú v pozitíve. Táto neoceniteľná relikvia sa zachovala dodnes a uchovávajú ju v Turíne. Americkí fyzici J. Jackson a E. Jumper z U.S. Air Force Academy objavili, že obraz na plátne je trojrozmerný. Mnohonásobné podrobné výskumy dokazujú, že súčasná veda nedokáže takýto obraz vytvoriť, ešte menej ho mohol namaľovať nejaký falšovateľ. Tento obraz nebol namaľovaný štetcom alebo inou technikou a nie je dielom človeka. Nie sú na ňom nijaké stopy smerovania, aké sú na každom obraze či kresbe. Obraz má priezračnožltú farbu a je veľkou záhadou, pretože sa na ňom nenašli nijaké pigmenty, farbivá či farby. A priadza viac zožltla len na povrchu. Zo sto vlákien, ktoré sa v niti nachádzajú, len dve alebo tri vonkajšie zmenili farbu. Podobizeň teda vznikla len na povrchu vlákien, nie je ani na povrchu tkaniny, ani vo vnútri nite. Vedci sa pokúsili odstrániť zafarbenie vlákien, ale nepodarilo sa im to žiadnym z 25 laboratórnych rozpúšťadiel. Vedecký výskum teda dokázal, že obraz na plátne je nezmývateľný, nijako sa nedá odstrániť. Vedci vďaka trojrozmernému spracovaniu obrazu identifikovali dve mince na očiach človeka z plátna. Na pravom oku sa nachádza obraz mince lepton lituus, razenej v rokoch 29 až 32 po Kristovi za čias Poncia Piláta. A na obraze ľavého oka identifikovali mincu razenú Pilátom na počesť Júlie, Tiberiovej matky, len roku 29 po Kristovi. To je ďalší dôkaz, že plátno pochádza z Kristových čias. A mince položené na očiach dokumentujú starovekú židovskú tradíciu, zachovávanú pri pochovávaní mŕtvych. Obraz na plátne má mnoho vlastností, ktoré privádzajú vedcov do veľkého úžasu. Napriek tomu, že v ňom bolo zavinuté telo, obraz je ideálne rovný (plochý). Vôbec sa nedeformoval a v súlade so zákonmi optiky je rovnobežným priemetom. Vedci predpokladajú, že to neodstrániteľné zachytenie negatívu postavy ukrižovaného na plátne prebehlo v dôsledku akéhosi tajomného výbuchu energie zvnútra. Obraz vtedy vznikol zrejme „pripálením“ povrchu vlákien infračerveným žiarením alebo bombardovaním protónmi s energiou jedného megaelektrónvoltu (s takou energiou prechádza protón cez priestor s rozdielom napätí milión voltov). Veda nie je schopná plne vysvetliť mechanizmus prenosu obrazu z tela na plátno. Preto vedec J. Jackson napísal: „Na základe dosiaľ známych fyzikálno-chemických procesov môžeme tvrdiť, že obraz na plátne nemohol vzniknúť. Keďže napriek tomu existuje, nie sme schopní vysvetliť, ako vznikol.“ Vedecké výskumy vylúčili možnosť falzifikátu obrazu na plátne. Jediným tvorcom toho vzrušujúceho fotografického negatívu je mŕtve telo ukrižovaného človeka, Žida z prvého storočia, ktorého rímski vojaci ukrižovali presne tak, ako to opisujú evanjeliá. Všetky vedecké poznatky nám dovoľujú tvrdiť, že máme do činenia s autentickým plátnom, v ktorom bol zavinutý a pochovaný Ježiš Kristus. Vedci K. E. Stevenson a G. R. Habermas tvrdia, že pravdepodobnosť, že obraz na plátne nie je obrazom Ježišovho tela, je jedna ku 82 944 000. Aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, použili nasledovné prirovnanie: Predstavme si 82 944 000 jednodolárových bankoviek, poukladaných vedľa seba. Je to dĺžka, ktorá je trikrát väčšia ako vzdialenosť medzi New Yorkom a San Franciscom. Jedna z týchto bankoviek je poznačená a nejaký človek so zaviazanými očami má len jednu možnosť vybrať si práve tú označenú. Pravdepodobnosť nájdenia tejto bankovky je presne jedna ku 82 944 000. Z toho vyplýva nasledujúci záver: rubáš je pohrebným plátnom, v ktorom bolo zavinuté telo Ježiša Krista. Toto tvrdenie je založené na veľmi dobre zdokumentovaných vedeckých faktoch (Verdetto sulla Sindone. Brescia, 1982 r. s. 146). Y. Delage si správne všimol, že takéto silné a nevyvrátiteľné argumenty nepresvedčia len tých ľudí, ktorí si z ideologických dôvodov rozum zavesili na klinec. Odborníci v súdnej patológii na základe poznatkov o zrážanlivosti krvi tvrdia, že Ježišovo telo zavinuli do plátna asi dve a pol hodiny po smrti a že v ňom ostalo približne 36 hodín, pretože sa na ňom nenachádzajú žiadne stopy rozkladu a hniloby. A navyše telo celkom určite z plátna nik nevybral, lebo na ňom nie sú žiadny stopy odtrhávania, jasne vidieť neporušené krvné zrazeniny. Táto skutočnosť sa nedá vedecky vysvetliť ani laboratórne uskutočniť. Ako telo preniklo cez ľanovú tkaninu bez toho, aby neporušilo jej štruktúru? Čo spôsobilo tajomné zobrazenie celého tela na plátne? Odpoveď môže dať len viera, ktorá hovorí, že to všetko sa stalo vo chvíli zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Preto Svätý Otec Ján Pavol II. počas homílie 13. apríla 1980 v Turíne povedal, že „na základe argumentov mnohých vedcov posvätné Turínske plátno je osobitným svedkom Veľkej noci – umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Nemým svedkom, ale zároveň nečakane výrečným!“ Veda objavuje, kto je človek z plátna, kým viera vedie k jeho spoznaniu. Táto najvzácnejšia relikvia nám neobyčajne sugestívne pripomína, že Kristus naozaj trpel, zomrel na kríži a vstal z mŕtvych kvôli mne a pre moju spásu. Môžem byť ľahostajný k takej nekonečnej láske? „Pre veriaceho človeka,“ povedal Ján Pavol II., „je podstatné hlavne to, že plátno je zrkadlom evanjelia... Každý vnímavý človek pri jeho kontemplácii prežíva vnútorné pohnutie a otras... Plátno je naozaj neobyčajným znakom, ktorý poukazuje na Ježiša, pravé Slovo Otca, a vyzýva človeka, aby vo svojom živote nasledoval príklad toho, ktorý obetoval seba samého za nás...“ (Turín, 24. apríla 1998). The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|
|
|
|
|
