|
|||
|
Autor: świadectwo, Píšem tento list, aby som vám porozprávala o zázračnom uzdravení môjho syna. Som presvedčená, že tento zázrak je odpoveďou na naše neprestajné modlenie sa korunky k Božiemu milosrdenstvu a uctievanie obrazu milosrdného Ježiša. Píšem tento list, aby som vám porozprávala o zázračnom uzdravení môjho syna. Som presvedčená, že tento zázrak je odpoveďou na naše neprestajné modlenie sa korunky k Božiemu milosrdenstvu a uctievanie obrazu milosrdného Ježiša. Moja tragédia (tragédia, ktorú môže pochopiť iba matka) sa začala 25. marca 1999. V ten deň som išla s trojmesačným synom k očnému špecialistovi. Radila som sa aj s inými lekármi, no tentoraz sa oči môjho syna museli vyšetriť pomocou najmodernejších prístrojov. Vyšetrenie bolo náročné pre nás oboch a diagnóza krutá a definitívna. Očné nervy môjho syna odumierajú. Čoskoro oslepne. Táto návšteva u lekára nebola posledná. Hľadala som pomoc a nádej u iných lekárov. Neustále som si myslela, že existuje liek alebo chirurgický zákrok, ktorý vylieči slepotu môjho syna. No lekári mali pre mňa vždy len jedinú odpoveď: nemôžu vytvoriť niečo, čo sa v organizme správne nevyvinulo. Hovorili mi, aby som sa s tým vyrovnala a pomohla aj synovi zmieriť sa s tým. Hovorili mi aj to, aby som svojho syna milovala. Milovala som ho. Stále viac a viac. No nedokázala som žiť s myšlienkou, že bude tak veľmi trpieť. Ako kresťanka som vložila svoju dôveru v Boha. 26. marca, deň po vyslovení diagnózy, ktorá zmenila život mojej rodiny, moja mama mi poslala váš časopis s obrazom milosrdného Ježiša. Ten obraz nás už nikdy neopustil. To, čo vám teraz poviem, by som najradšej vykričala do celého sveta. Ježišu, ďakujem ti! Môj syn znovu vidí! Áno, aj napriek tomu, že diagnóza je rovnaká – odumretie očného nervu –, môj chlapček vidí tak, že môže pozbierať aj odrobinky zo zeme. Drahý Bože! Je to zázrak. Píšem to, aby som povedala ľuďom, aby sa modlili a odriekali korunku k Božiemu milosrdenstvu ako ja. Chcem, aby aj iní dôverovali Ježišovi ako ja, keď som ho prosila, aby kvapkou svojej svätej krvi očistil choré oči môjho syna a ten znova videl. Môj syn má teraz dva roky. Aj teraz má zdravotné problémy, a k tomu patria aj bežné obavy rodiča, no je to nič v porovnaní s tým, čo sme museli vytrpieť predtým. Môj syn vidí! Pevne verím, že nech nás postretne akékoľvek utrpenie, tvoje milosrdenstvo, Pane, ho vylieči. Dávam ti svoj materinský prísľub, že svojho syna vychovám ako tvojho verného služobníka. Nasledovné slová venujem všetkým chorým a trpiacim, všetkým, ktorí sa ocitli v mimoriadne ťažkej situácii a myslia si, že z nej niet východiska. Hľadajte milosrdné Ježišovo srdce, ktoré je plné súcitu a milostí. Ani sa nenazdáte a budete svedčiť o zázrakoch vo svojom živote a hovoriť druhým o svojom blízkom vzťahu k Bohu. Stále máme obrázok Ježiša, ktorý sme si vystrihli z časopisu. Hlboko si ho uctievame. Môj syn Karol ho nosí všade so sebou. Páči sa mu, často ho berie do rúk a bozkáva. Ešte veľmi nechápe, čo sa udialo, no keď vyrastie, plne pochopí Ježišov podiel na svojom uzdravení. Pochopí, že milosrdný Ježiš je a navždy zostane jeho priateľom. Beata, Karlova matka The above article was published with permission from Milujte sa! in November 2010
Prečítajte si ďalšie kresťanské články v slovenskom jazyku
|
|